Každý deň je nová šanca,

nový začiatok.

Ak sám sa nepozdvihnem,

kam odídem.

Ak neuvidím pravdu,

možno nechcem.

Ak sa bojím pádu,

len sa chcem.

Spomeniem si na svoj vnútorný plač,

Je mnoho ľudí, ktorí žili medzi nami, aktívne pracovali, rozdávali sa v prospech iných, vždy boli napomocní... Určite medzi nich patril aj kňaz Štefan Šmálik. Neunavný robotník vo veci Pánovej... Odišiel uprostred práce... Zostalo po ňom mnoho literárnych prác, prác z histórie, preklady, samizdaty.

1. Jeho čas
Osobnosť a dielo Augustína, filozofa a teológa súčasne, sa zaraďuje do dejinného obdobia patristiky. Patristika zahŕňa obdobie asi od r. 100 až do r. 700. Toto obdobie, ako je aj mnohým istotne známe, je obdobím konštituovania kresťanstva ako náboženstva, je obdobím prvých cirkevných snemov, obdobie bludov a boja proti nim; obdobie systému cirkevných otcov, medzi ktorými vyniká osobnosť Augustína. Cirkev mu tak priznáva titul cirkevný otec (patristika - pater). V období patristiky boli známe dve skupiny osobností – skupina tých, čo odmietali vo svojich teologických úvahách filozofiu a druhá skupina, ktorí sa zas snažili zladiť filozofiu s teológiou, a to sa dialo rozličným spôsobom. Medzi tých, ktorí využívali grécke myslenie v prospech zjavenia patrí napr. aj Pavol, apoštol, ktorý je autorom početných spisov (listov) Nového zákona. A aj keď sám kladie do protikladu múdrosť filozofov a múdrosť Božiu (Porov. 1 Kor 2,1-16), v jeho učení možno badať isté prvky gréckeho myslenia pretransformované v prospech Zjavenia. Sústreďme však svoju pozornosť na Aurelia Augustina, ktorý patril medzi tých, ktorí si zobrali filozofiu ako pomocníčku pri svojich teologických úvahách.

Téma, ktorá mnohokrát vháňa červeň do tváre, nervozitu na pery, neistotu do slov. Mnohokrát nenávisť a nepochopenie ba dokonca aj odsúdenie. Aká je vaša viera? Na to nech si odpovie každý sám.

Hovorí sa, že šaty robia človeka.
To akoby niekto povedal, že jediným pohľadom dokážem zistiť aký ten dotyčný je. Ale sami uznáte že to pravda v žiadnom prípade nemôže byť. Šaty môžu tak maximálne prezradiť to ako na tom dotyčný je finančne.

Malá Terezka, ako Tereziu z Lisieux katolíci familiárne nazývajú,žila na konci 19. storočia.
Keď som kedysi dávno čítal prvýkrat jej životopis, vôbec ma nezaujal. Nedokázal som sa preniesť cez pre mňa trocha nasladlé a možno aj detinské vyjadrovanie. Nechápal som, prečo ju Cirkev vyhlásila za svätú a učiteľku Cirkvi.
Aby človek mohol pochopiť jej veľkosť, musí čítať akoby pomedzi riadky a odfiltrovať, čo nie je podstatné. Musí pochopiť, že vyjadrovanie ktoré mu možno vadí, je plodom doby v ktorej žila, či jej prirodzených psychyckých daností.
Francúzska Cirkev bola v tom čase pod vplyvom jansenizmu. Veľmi (až prehnane) sa vyzdvihovala božia spravodlivosť, hovorilo sa o božom súde, zatratení, pekle...o potrebe odčiniť svoje hriechy
Terezka už ako dieťa nemala na ružiach ustlané. Mama jej zomrela ešte ako malému dievčatku. Táto udalosť zanechala v jej živote hlbokú ranu, ktorá spôsobila, že v detstve bola precitlivelá a psychicky labilná. Istá slabosť ju sprevádzala celý život.

Známe podobenstvo o žene, ktorá mala sedem mužov – bratov. Všetci jeden po druhom zomreli. A vo vzduchu otázka – Ktorému z nich bude patriť žena v nebi? V nebi sú ľudia ako anjeli, nevydávajú sa, neženia sa :( V prvom momente mi napadlo, že je to dosť blbé, veď byť ženou a vedieť, že na svete sú muži, myslím presnejšie na muža, ktorý je stvorený pre mňa, je úžasné.