Christ-Net.Sk

Svetovým dňom mládeže (SDM) v Krakove budú predchádzať Dni v diecéze. O prípravách v diecéze, ktorá prijme počas Dní v diecéze pútnikov z Banskobystrickej a Žilinskej diecézy, sme sa porozprávali s kňazom Piotrom Hoffmannom, koordinátorom SDM v Bielsko - živieckej diecéze.

Čo pre Katolícku cirkev v Poľsku znamená príprava na SDM?

Pre nás sú SDM určite veľkou poctou, sme hrdí na to, že sa uskutočnia v Poľsku. Pre všetkých, ktorí pôsobíme v pastorácii mládeže v Poľsku, je to veľká úloha, ale aj veľká radosť. Práce je veľa, ale teší nás, lebo vieme, že robíme niečo výnimočné a úžasné. Predovšetkým robíme niečo pre mladých ľudí z celého sveta, ktorých srdečne pozývame do Poľska. Chceme im ukázať našu vlasť, našu kultúru, našu krajinu, chceme sa s nimi podeliť s našou zbožnosťou, s naším stretnutím s Ježišom Kristom. Chceme sa zároveň posilniť svedectvami tých, ktorí svoju vieru zaiste prežívajú inak. Tešíme sa, že v našej diecéze môžeme hostiť desaťtisíc mladých ľudí z celého sveta. Sme hrdí na to, že diecéza si skutočne bola istá už pol roka pred oficiálnym termínom registrácie, že program, ktorý sme pripravili, sa našim hosťom bude páčiť a veľa osôb chce prísť práve k nám. Chceme im ukázať Podbeskidsko, naše mestá, naše regióny, naše hory. Ale predovšetkým sa chceme spolu posilniť vo viere, chceme sa posilniť v tom, aby sme boli učeníkmi Ježiša Krista.

...Azda najhlbší význam voľného času je v tom, že nám umožňuje stretnúť sa so sebou samými, lebo – ako hovorí Karl Rahner- tak „odkrýva človeku zmysel jestvovania“. Francúzsky mysliteľ Charbonneau preto tvrdí, že „človek je taký, aké je jeho voľno....Vo voľnom čase vidieť veľkosť alebo nízkosť človeka“. Cez prázdniny a vo voľnom čase môžeme nájsť chvíle ticha a slobody, bez tlaku vonkajších nutnosti a povinností, bez televíznych programov a bez rádia, bez hluku pracovného prostredia, dočasne aj bez spoločnosti iných, ale aj bez úteku od seba samého. V takých chvíľach sa staneme schopnými pozrieť sa do vlastného srdca a odkryť, čo vlastne sme. Odkryjeme svoje osobné kvality, ale možno aj svoju vnútornú chudobu, lepšie poznáme seba samých, dobré vlastnosti ale aj závislosť od vonkajších okolností a vplyvov.

Emeritný pápež Benedikt XVI. dnes slávi 65. výročie kňazskej vysviacky. Tento významný deň strávil v spoločnosti pápeža Františka, ktorý ho slávnostne prijal v Klementínskej sále Apoštolského paláca.

Petrov nástupca si na úvod svojho príhovoru položil otázku, čo sa skrýva za príbehom Josepha Ratzingera. Odpoveď našiel v Jánovom evanjeliu, kde sa Ježiš pýta Petra, potom čo ho trikrát zaprel, či ho miluje a Peter mu odpovedá: „Pane, ty vieš všetko ty vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21,15-19):

„A to je lajtmotív, ktorý dominuje celému životu prežitému v kňazskej službe a teológii, ktorú ste nie náhodou definovali ako «hľadanie milovaného»; to je to, o čom ste vždy vydávali svedectvo a aj dnes svedčíte: že rozhodujúcou vecou v našich dňoch – slnečných či daždivých – tou, s jedine ktorou prichádza všetko ostatné, je, že Pán je naozaj prítomný; že po ňom túžime, že sme mu vnútorne nablízku, že ho milujeme, že v neho skutočne hlboko veríme a veriac ho naozaj milujeme. Je to táto láska, ktorá nám skutočne napĺňa srdce, táto viera je to, čo nám umožňuje kráčať v istote a pokoji po vode, aj uprostred búrky, tak ako sa to stalo Petrovi; táto láska a táto viera sú tým, čo nám dovoľuje hľadieť do budúcnosti nie so strachom alebo s nostalgiou, ale s radosťou, a to aj v pokročilom veku nášho života“.