Pápež František odovzdal Cirkvi bulu ohlásenia Svätého roka milosrdenstva
Všetkým, ktorí budú čítať tento list milosť, milosrdenstvo a pokoj.
...
2. Vždy potrebujeme kontemplovať tajomstvo milosrdenstva. Je prameňom radosti, vyrovnanosti a pokoja. Je podmienkou našej spásy. Milosrdenstvo je slovo, ktoré zjavuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Milosrdenstvo je definitívny a najvyšší čin, ktorým nám Boh prichádza v ústrety. Milosrdenstvo je najzákladnejší zákon, ktorý prebýva v srdci každého človeka, keď s úprimným pohľadom hľadí na brata, ktorého stretáva na ceste života. Milosrdenstvo je cesta, ktorá spája Boha a človeka, pretože otvára srdce nádeji, že sme navždy milovaní napriek ohraničeniu nášho hriechu.
3. Sú chvíle, v ktorých sme ešte mocnejšie povolaní, aby sme upreli svoj pohľad na milosrdenstvo, aby sme sa aj my sami stali účinným znamením Otcovho pôsobenia. Preto som vyhlásil Mimoriadne jubileum milosrdenstva ako milostivý čas pre Cirkev, aby sa stalo svedectvo veriacich silnejším a účinnejším.
Veľkonočné posolstvo pápeža Františka Urbi et Orbi
Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Láska porazila nenávisť, život zvíťazil nad smrťou, svetlo rozohnalo temnoty!
Ježiš Kristus sa z lásky k nám vyzliekol zo svojej božej slávy, zriekol sa seba samého, prijal podobu sluhu a ponížil sa až po smrť, a to smrť na kríži. Preto ho Boh povýšil a urobil ho Pánom celého vesmíru. Ježiš je Pán!
P. Raniero Cantalamessa na Veľký piatok
Nám však dnes nie je dovolené, aby sme obviňovali. Zradili by sme tým tajomstvo, ktoré slávime. Ježiš zomrel zvolajúc: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34). Táto modlitba nebola jednoducho zašepkaná okrajom perí, ale vykríknutá, aby ju bolo dobre počuť. Dokonca, nie je ani modlitbou, je dôraznou žiadosťou, vyslovenou s autoritou, ktorá pochádza z toho, že je Synom: «Otče, odpusť im!». A pretože on sám povedal, že Otec vypočuje každú jeho modlitbu (Jn 11,42), treba nám veriť, že vypočul aj túto jeho poslednú modlitbu z kríža, a teda, Kristovým katom Boh odpustil (samozrejme, že nie bez toho, aby to najprv oľutovali) a sú s ním v raji, aby naveky svedčili o tom, kam až dokázala zájsť Božia láska .
Nevedomosť sa dala priznať výlučne vojakom. No Ježišova modlitba sa neobmedzuje iba na nich. Božská veľkosť jeho odpustenia spočíva v tom, že sa ponúka aj svojim najurputnejším nepriateľom. Práve voči nim uplatňuje ospravedlnenie nevedomosti. Aj keď konali ľstivo a zlomyseľne, v skutočnosti nevedeli, čo robili, nemali v úmysle pribiť na kríž človeka, ktorý bol naozaj Mesiáš a Boží Syn! Namiesto toho, aby obviňoval svojich protivníkov, alebo aby namiesto odpustenia žiadal od nebeského Otca pomstu, on ich obhajuje.
Unavenému kňazovi je odpočinkom láska
V homílii pápež František hovoril o únave kňaza ako obetavého pastiera a o správnej regenerácii jeho síl. Táto je podľa jeho slov dielom samotného Krista, ktorý kňazovi bozkáva rany na nohách a umýva ich od špiny z cesty. Svätý Otec hovoril o troch druhoch kňazskej únavy: o „únave z ľudí“, „únave z nepriateľov“ a „únave zo seba samých“. „Iba láska dáva odpočinok. To, čo nemilujeme, unavuje nedobrým spôsobom,“ povedal pápež František. Vysvetlil, že „jeden z kľúčov ku kňazskej plodnosti spočíva v tom, ako odpočívame a ako pociťujeme, že sa Pán skláňa k našej únave.“
Pápež František - pred vstupom do Veľkonočného trojdnia
Aké nádherné bude, keď my všetci na konci nášho života, s našimi zlyhaniami, s našimi hriechmi a aj s našimi dobrými skutkami, s našou láskou k blížnemu, budeme môcť povedať Otcovi tak ako Ježiš: «
Pápež František na Kvetnú nedeľu: Oblak mučeníkov dneška
Je tu cesta, ktorá predstavuje opak Kristovej cesty: svetskosť. Svetskosť nám ponúka cestu márnej slávy, vystatovania sa, úspechu... To je tá druhá cesta. Zlý ju ponúkol aj Ježišovi, počas štyridsiatich dní v púšti. Ale Ježiš ju odmietol bez zaváhania. A s ním, s jeho milosťou, len s jeho pomocou môžeme aj my zvíťaziť nad týmto pokušením márnomyseľnosti, svetskosti, nie iba pri veľkých príležitostiach, ale v bežných okolnostiach života.
V tomto nám pomáha a posilňuje nás príklad toľkých mužov a žien, ktorí sa v tichosti a skrytosti každodenne zriekajú seba samých, aby slúžili druhým: chorému príbuznému, osamelému starému človeku, postihnutej osobe, bezdomovcovi...
Komentár Jozefa Kováčika: Byť svedkom
Vo svojom komentári Jozef Kováčik kladie otázku, ako sa nás týka tragédia prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe. Cituje slová 10-ročného irackého dievčaťa vyjadrujúce odpustenie tým, ktorí jej rodinu vyhnali z vlastného domu:
Prednedávnom som sa sa dostal na internete k videu, ktoré je radené do skupiny tzv. „virálnych videí“. Ide o väčšinou krátke videá, ktoré zdieľajú a pozerajú stotisíce, v určitých prípadoch i milióny ľudí. Zvyčajne ide o určité bláznivé výstupy, kanadské žartíky, či dokonca reklamy. V tomto konkrétnom príklade však video nemalo žiadnu z týchto charakteristík. Ide o 10 minútový rozhovor redaktora kresťanskej televízie SAT7 s desaťročnou Myriam. Spolu s rodinou boli vyhnaní z rodného mesta fanatikmi z tzv. Islamského štátu. Prišli takmer o všetko. Na otázku novinára, ako to prežíva, odpovedá prekvapivo: „viem, že Boh ma miluje“. Keď redaktor položil Myriam otázku, čo cíti voči tým, ktorí ju vyhnali z rodného mesta, bez zaváhania odpovedá: „Denne prosím Boha, aby im odpustil.“ Teda nie „želám im len to najhoršie, prosím Boha, aby ich potrestal“, ale „prosím denne Boha, aby im odpustil.“ Redaktor sa pýta ďalej: „Vieš im odpustiť?“ A Myriam okamžite a bez váhania: „Áno“. Okrem domova musela opustiť aj svojich malých priateľov. Ako to vníma? „Niekedy si poplačem, že sme museli odísť z Karakešu. Ale nehnevám sa za to na Boha. On sa o nás stará. A staral sa o nás aj vtedy, keď sme najviac trpeli.“
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 58
- 59
- 60
- 61
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy