Tradičným materiálom na zhotovovanie svietnikov sú kovy, najviac mosadz, brondz a striebro, niekedy cín, ojedinele železo (hlavne pre väčšie svietniky v exteriéri). Dôvodom je ich praktická nehorľavosť. Novšie sa vyskytujú aj svietniky drevené a sklenené. Svietniky pre veľkonočnú sviecu sú často drevené polychrómované — tieto sa nesmú čistit vlhkou cestou a starostlivosť o ne sa vždy musí zveriť odborníkom.

Výber svietnikov:
pri výbere treba vždy (pokiaľ je taká možnosť) rešpektovať tradičný zvyk Rímskeho obradu: pri sláveniach, kde sa používa fialová alebo čierna farba, sa používajú svietniky a nádoby aj všetky ostatné kovové predmety striebornej farby (nemusia byť priamo zo striebra, ale majú mať strieborný vzhľad).

Sviece sa zhotovovali pôvodne z včelieho vosku, neskôr sa pridávali aj iné látky (hlavne parafín), nakoľko prirodzený včelí vosk sa nedá produkovať v neobmedzenom množstve a aj finančné nároky sú vyššie. Väčšina dnes komerčne dostupných sviec neobsahuje včelí vosk vôbec, preto bývajú veľmi krehké a tvrdšie ako kedysi.

Niekoľko rád:

• Keďže vosk oteká, svietniky je potrebné pravidelne čistiť. Veľké kusy vosku sa odlamujú rukou, menšie sa dajú odstrániť nechtom, alebo jemnou plastovou škrabkou (ale nie ak ide o strieborné a vzácne kusy!). Nikdy sa nesmie používať nôž či špachtľa, lebo svietnik by sa mohol poškriabať a tým znehodnotiť. Najmenšie kúsky a povlaky sa dajú odstrániť horúcou vodou, fénom na vlasy, ale ešte lepšie je použiť perchlóretylén. Síce zapácha a pri práci sa vyžadujú rukavice, ale výsledok je rýchly a veľmi spoľahlivý. Kovové svietniky sa čistia a konzervujú podľa inštrukcií v sekcii starostlivosť o kovové predmety. Okrem toho je praktické do misiek svietnikov nastriekať jemnú vrstvu silikónového oleja — to preto, aby sa na ne vosk už nezachytával — ak to vyskúšate, veľmi oceníte že vosk už nemusíte škrabať, lebo ide vybrať pohodlne iba prstami.
• Aby sviece neotekali, používajú sa kovové klobúčiky, ktoré sa nasadia na vrch sviece. Pri zhasínaní sviec sa musia klobúčiky trochu potlačiť dolu, aby sa okraje sviece zahli a klobúčik sa vyrovnal (ak sa trocha nahol). Ak sa použije ťažký sústružený klobúčik, tento netreba zatláčať, lebo klesá vlastnou váhou.
• Knoty sviec treba pred prvým zapálením skrátiť na zhruba 6mm preto, aby bol plameň príjemný. Svieca nie je fakľa. Správny plameň spoznáme podľa toho, že neblikoce, ale je konštatný a pokojný. Knoty sviec, ktoré už horeli je dobré odlamovať, lebo na konci knotu sa usadzujú sadze, ktoré ďalšiemu horneniu nepomáhajú, ale naopak plameň čmudí. Už horené knoty sa nemusia strihať, dajú sa jednoducho odlomiť po stuhnutí vosku. Ak sviece horia veľmi dlho nepretržito, môže sa použiť zariadenie — kratiknot. Sú to nožnice opatrené komôrkou na odstrihnutý knot. Je veľmi nebezpečné strihať knot zapálenej sviece obyčajnými nožnicami — odstrihnutý knot môže horiaci odletieť a spôsobiť požiar.
• Zhasínanie sviec je veľmi dôležité. V prvom rade je dôležitá bezpečnosť. Nejeden kostol v minulosti vyhorel práve kvôli sviecam — kvôli ich zlému zebezpečeniu alebo neopatrnému zhasínaniu. Sviece nie je vhodné sfukovať. Jednak hrozí vyšplechnutie vosku a odfúknutie sadzí, ktoré môžu byť aj žeravé — v lepšom prípade niečo iba veľmi zašpinia, v horšom môžu niečo aj prepáliť, v najhoršom zapáliť. Okrem toho sfúknutá svieca ešte nejakú dobu dymí a napĺňa kostol nepríjemným ťažkým dymom. Ak napriek tomuto riziku musíme sviece sfúknuť, musíme byť opatrní a plameň sviece z druhej strany zakryť rukou. Pokiaľ chceme zhasnúť sviece bez dymu, dá sa to urobiť tak, že sa knot ponorí do roztopeného vosku (klincom alebo drôtom). Potom ho treba ešte pred zatuhnutím vosku vystrieť, aby nezatuhol pod hladinou vosku, inak by sa nedal znova zapáliť. Ak je svieca vysoko, použijeme zhasinák. Pri tomto spôsobe sviece trochu dymia, čím dlhšie sviecu vydusíme, tým kratšie potom dymí. Teda ak máme trpezlivosť a chíľu po zhasnutí plameňa ešte počkáme, knôt sa lepšie vydusí a dymu je menej.
• Najmä ak sa sviece nosia na svietnikoch, stáva sa, že sa zlomia tam, kde sú napichnuté na tŕň. V talianskej oblasti, ale aj inde sa bežne používajú pätkové objímky, ktoré tomu môžu zabrániť. Ide o kúsok mosadznej trubky, ktorá sa navlečie na sviecu ešte predtým, než sa napichne na tŕň. Po napichnutí sa zosunie až na misku a opticky tvorí pokračovanie sviece. Svieca na tŕni s takouto objímkou je potom veľmi stabilná.
• Najkrajšie sviece sú biele. Najjednoduchšie sa udržiavajú a dopĺňajú, neobmedzujú sa na liturgické obdobie či sviatok a sú cenovo najdostupnejšie. Pri zdobených sviecach sa často nevyhneme gýču. Je preto lepšie investovať do ozdobených svietnikov, ktoré sú trvalé, než do zdobených sviec, ktoré sa ťažko čistia a ak sa jedna poškodí, musia sa vymeniť všetky. Farebný vosk sa čistí oveľa ťažšie aj z textílií, preto odporúčam farebné sviece pri liturgii vôbec nepoužívať.
• Na starých oltároch sa často používali vysoké sviece na vysokých svietnikoch. Ani dnes sa tam nehodia iné, ale vysoké sviece je niekedy problém zadovážiť. Preto už v minulosti vymysleli kostolníci spôsob, ako sviece predĺžiť. Používa sa na to sviečková spojka, ktorou sa spoja dve kratšie sviece do jednej dlhej.
• Umelé sviece sú nevkusným gýčom a mali by sa čím skôr zlikvidovať. Prirodzená vlastnosť voskovej sviece, že zhára a tým sa skracuje, je pre liturgiu žiadúca, pretože svieca má byť znakom Krista — aj on svietil a tým sa vydával — stravoval. Kvalitné imitácie sviec môžu byť dobré tam, kde sa sviece nikdy nezapaľujú, napríklad na niektorých oltároch, na ktorých sa už necelebruje, ale ostali tam umelecky hodnotné svietniky, všade inde treba použiť skutočné sviece.
• Nahrádzať sviece olejovými lampami tiež nie je veľmi šťastné (aj vzhľadom k alergiám, ktoré vyvoláva spaľovanie rafinovaných olejov). Olejové lampy (pokiaľ možno s prírodným olejom) sa v kostole používajú pri svätostánku, pri relikviách a milostivých obrazoch a sochách. Tieto lampy by sa mali umiestniť vyššie, aby osoby, ktoré sú nablízku nevdychovali látky, ktoré sa do vzduchu uvoľňujú horením.