Štrnásty marec je tu opäť

Pri tohtoročnom výročí 14.marca by som zase chcela pár vetami priblížiť pána prezidenta Tisa. Je to trápne a smutné, že sme naňho akoby zabudli. Zopár desaťročí dozadu to bolo celkom nemysliteľné. O úžasnej obľube prezidenta veľkými aj malými (tiež obrázková príloha)svedčí jeho tajomník Karol Murín, ktorý uvádza spomienku dr.Pauča:

Raz sme cestovali v osobitnom vlaku do Tatier na športové zimné preteky. Vlak bol naprataný vládnymi činiteľmi a novinármi.Prišli sme do Liptovského Svätého Mikuláša. Celá stanica osvetlená, niekoľko sto Slovákov a Sloveniek kývalo na pozdrav, a ako vlak zastavil, začali spievať. Dav sa vlnil a, prirodzene, všetci sme pootvárali okná a dívali sme sa na stanicu. Vtom zazneli výkriky:
"Nech žije prezident Tiso! Chceme vidieť prezidenta republiky! Sláva doktorovi Tisovi! S vami a pod vašiim vedením!"
Ozajstná demonštrácia. Doktor Tiso nešiel k oknu, aby nik nemal dôvod ešte viac náladu rozohňovať. No keď vyvolávaniu nebolo konca-kraja, doktor Murín rečie:
"Pán prezident, chcú vás počuť. Mali by ste vyjsť na platformu a prehovoriť."
Vtom doktor Tiso položí pravú ruku na plece doktora Murína a povie:
"Choď, Karol, ty. Ukáž sa a povedz, čo máš na srdci."
Pravda, Tiso nemohol donekonečna odolávať. Skromnosť sem, skromnosť tam, Mikulášania si ho napokon vyžiadali a vlak do Tatier neprišiel načas.

Murín, K.: Spomienky a svedectvo. Radošina, Trenčín 1991, str.35-36

 #

Ešte čosi

Chcela som sem prihodiť dva obrázky, jeden z časopisu Slniečko a jeden z vojenskej prehliadky, no nezdarilo sa mi. Majte sa.

 

Informácie o Monika Mičudová

Príspevky na blogu