Starostlivosť o textílie

Starostlivosť o textílie

Tradične sa textílie delili na ľanové a ostatné, aj dnes má toto delenie opodstatnenie. Pre plachty, humerále, korporále, pally, purifikatóriá, lavába (ručníky, uteráky), alby, superpelície a rochety bol stanovený iba ľan alebo konope. Iné materiály sa nepripúšťali. Tvorili tak skromnú opozíciu voči textíliám z vzácnych látok, väčšinou z hodvábu či brokátu. Nové predpisy nevyžadujú takéto rozdelenie, predsa však je dobré ho zachovať - pokiaľ je to možné. Pre plachty, humerále, korporále, pally, purifikatóriá a lavába (ručníky, uteráky), by sa mala zachovať látka, ktorá dobre saje tekutiny - vyplýva to z ich použitia. Pre plachty, alby, superpelície a rochety sa môžu použiť aj umelé tkaniny, ale musia sa voliť také, ktoré nevyvolávajú alergie a ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu (tradičné materiály tieto vlastnosti hravo spĺňajú, moderné ťažšie). Tieto "ľanové" tkaniny sa dalej delia na také, ktoré sa škrobia vždy, ktoré sa môžu škrobiť a u ktorých je škrobenie nežiadúce.Ukazuje to nasledujúca tabuľka:

K tomu niekoľko vysvetlení: Korporál sa vždy škrobí, a to poriadne. Je to hlavne preto, aby bol tvrdý, aby sa pohodlne rozkladal jednou rukou. Spodná časť pally sa tiež škrobí (tá, ktorá sa perie, nie tá z ozdobnej látky v ktorej je všitý kartón). Škrobené tkaniny lepšie odolávajú zašpineniu a menej sa derú. Plachty, alby, superpelície a rochety sa trochu škrobia, pokiaľ sú z prírodných vlákien (ľan, konope, bavlna). Pokiaľ sú z umelých vlákien (napr. tesil) môže sa použiť aviváž a neškrobia sa. Humerále, purifikatóriá a lavába musia dobre sať tekutiny a majú byť mäkké, preto sa nikdy neškrobia.

Kalichové prádlo

Je osobitným druhom liturgických textílií, lebo tieto prichádzajú do najtesnejšieho styku s posvätnými spôsobmi. Je tradičným zvykom (kedysi strikným zákonom), že sa pred praním namočia do vlažnej vody a táto sa potom vyleje do sakrária, až potom sa perú. Prať sa môžu s ostatnými bielymi liturgickými textíliami, ale nie s civilným šatstvom. Perú sa bežným spôsobom. Skladajú sa takto:

Korporál sa po ožehlení z rubovej strany otočí rubom k podložke, tak, aby krížik bol v spodnej časti. Skladá sa na tretiny a to tak, že najprv sa založí tretina s krížikom, potom vrchná tretina, potom pravá a nakoniec ľavá, aby sa korporál otváral ako európska kniha. Takto sa aj zasúva do burzy, alebo kladie na pallu. Mení sa podľa potreby, alebo raz za mesiac.

Purifikatórium sa po ožehlení z rubovej strany poskladá na tretiny po dĺžke a potom sa preloží na polovicu. Križik je potom vidieť na zhybe. Mení sa podľa potreby, málokedy vydrží čisté dlhšie ako týždeň.

Lavábo sa skladá rovnako ako purifikatórium (ak sa miesto neho nepoužíva normálny biely uterák). Mení sa podľa potreby, málokedy vydrží čisté dlhšie ako týždeň.

Oltárne plachty

V minulosti sa oltárne plachy zhotovovali iba z ľanu alebo konope, iný materiál sa nepripúšťal (pri slávení omše v mimoriadnej forme sa tieto predpisy musia stále zachovávať). K sláveniu omše sa vyžadovali tri plachty na oltári, spodné dve mohla nahradiť jedna preložená po dĺžke napoly, takže na menze oltára naozaj ležali tri látky. Bežný zvyk bol, že spodná plachta sa zhotovovala vo veľkosti menzy, bez akýchkoľvek ozdôb, jej okraj býval zahnutý naširoko, aby kraj netvoril kopček pri hrane oltárnej menzy. Zhotovovala sa z hrubšieho ľanu, alebo konope. Druhá plachta bola buď rovnaká ako prvá, alebo z prednej strany prevísala a bola ozdobená širokou čipkou, kraje boli iba v šírke menzy, neprevísali. Zhotovovala sa z jemnejšieho ľanu. Vrchná plachta musela byť taká dlhá, aby jej bočné okraje siahali až k zemi, táto sa zdobila užšou čipkou z troch strán, na zadnej strane bola široko zahnutá, alebo, ak bol okraj pásu látky z ktorej sa šila rovný, nechal sa tento okraj tak, ako vyšiel z tkáčskeho stavu. Alternatívou bola jedna zdobená plachta so širšou čipkou, ktorá celkom prikryla prvé dve. Zhotovovala sa z najjemnejšieho ľanu. Čipky sa zhotovovali biele a nebývali tématické, naopak antipendium (patrí k "hodvábnym" textíliám) sa zhotovovalo v liturgických farbách a bývalo tématické (Veľká noc, Vianoce, Turíce a pod).

Súčasné predpisy nie sú také prísne a nestanovujú toľko podrobností, ale pri príprave plácht sa stále vychádza zo starých predpisov. Nové predpisy nezakazujú používať iné materiály, ale ich výber zverujú konferencii biskupov (na Slovensku zatiaľ neboli dané úpravy ohľadom látok a preto ostávajú v platnosti staré predpisy). Dnes je na Slovensku rozšírený zvyk, že antipendiá sa na nových oltároch nepoužívajú a plachty sa často zdobia tematicky a podľa liturických farieb. S tým je často spojený problém, že napríklad veľkonočnú plachtu nikto nevymení, aj keď je špinavá, lebo iná veľkonočná nie je. V starom spôsobe zdobenia oltárnych plácht tento problém nebol, a plachty sa menili podľa potreby. Túto potrebu je ťažké stanoviť časovo, lebo niekedy sa plachta môže zašpiniť aj po prvej omši (napríklad od rozmazaných sadzí zo sviece) a je potrebné ju vymeniť hneď. Vrchné plachty nikdy nemôžu byť v ostatných liturgických farbách, ale iba biele. Mimo omše sa oltár môže prikrývať ďalšou plachtou proti prachu (vesperale), mimo omše pri slávení sviatostí a svätenín (okrem prípadov, keď sa má na oltár položiť Najsv. Sviatosť) môže táto plachta, pokiaľ je vkusná, ostať na oltári. Naďalej platí predpis, že oltár sa má prikryť troma plachtami (okrem antipendia - to nie je predpísané a do počtu oltárnych plácht sa nezapočítava), alebo v krajnom prípade aspoň jednou.

"Hodvábne" textílie

Medzi textílie, ktoré sa tradične šili z hodvábu, brokátu a iných vzácnych látok, patria hlavne vrchné odevy a ich doplnky. Zhotovujú sa v liturgických farbách. Patria sem štóly, manipulá, ornáty (kazuly), dalmatiky, pluviále, kalichové a iné véla, mitry, náplecné véla, antipendiá, burzy (niekedy aj pally, ale museli byť podšité ľanovým štvorcom) a pod. Staré textílie sú často bohato vyšívané alebo maľované a nesmú sa prať, lebo praním by sa zničili. Po konzultácii s reštaurátormi a inými odborníkmi je možné niektoré z týchto jemne chemicky čistiť, väčšinu z vzácnych textílií však vôbec nemožno čistiť vlhkou cestou, iba jemne odstrániť prach štetcom (nie kefou!). Z nových textílií niektoré možno aj prať, iné iba chemicky čistiť, treba rešpektovať návod na použitie, prípadne prišité štítky so znakmi.