Nevädze, kúkoľ, vlčie maky...

Nevädze, kúkoľ vlčie maky,
zvončeky, krále, divé klince.
Vravel som čosi, ale celkom inšie.
Človek je taký.

J. Kostra: Na návšteve po dlhých rokoch
(úryvok)

Ako tenučký hodvábny papier,
ktorý rozvlní aj najjemnejší závan vzduchu,
tak sa podchvíľou roztancujú ich lupienky.
Sú krehké, jednoduché a svojou krvavou farbou neprehliadnuteľné.
Dostali sa do básní, piesní, na maliarske plátna...
a pritom patria do kategórie burín.
Vlčie maky.

***

Človek rád kategorizuje.
Všetko dokáže zaradiť, ohodnotiť, vyzdvihnúť... ale aj potopiť.
Človek je taký.