Lilavé pole, v ňom belie sa kríž

Ahojte, Matica slovenská tento rok okrem Roka Andreja Hlinku vyhlásila tiež Rokom Svätopluka – pripomíname si 1120. výročie jeho smrti. Aj ja chcem prispieť troškou do mlyna k oslavám a napísať vám o našom štátnom znaku – bielom dvojkríži na troch modrých vrcholoch v červenom poli.
Skadiaľ tento znak pochádza? Vieme, že sa stáročia používal ako znak hornej časti Uhorska, obývanej Slovákmi. Štúrovská generácia nahradila v znaku zelené vrcholy modrými, vraj slovanskejšími.
Na tomto území -- a nielen na ňom – pôsobil až do r. 894 mocný kráľ Svätopluk I., Rex Sclavorum, panovník ríše zvanej Veľká Morava.
Kým na Morave sa udržiavala pamiatka na tento štátny útvar najmä cyrilometodským kultom, čiže religióznym dedičstvom, u nás to bola skôr spomienka na Svätopluka, čiže štátotvorné dedičstvo. Že táto spomienka bola živá veľmi dlho, dokazuje, že napríklad pri retribučnom súde mohol pán biskup Kmeťko označiť pána prezidenta Tisa „po Svätoplukovi druhá naša hlava.“ Ešte predtým básnik Beniak vo svojej oslavnej básni na prezidenta hovorí „by nám v ňom zasa vstal slávny náš Svätopluk, náš starý dobrý kráľ!“
Svätopluk bol krstným otcom najstaršieho syna cisára Arnulfa, ktorý po našom kmotríkovi dostal aj meno – Svätopluk. V starej nemčine si ho však skomolili na Zwentibald či dokonca Zwentibolch a takto ho nájdeme i vo väčšine historických prameňov. Zwentibald sa stal kráľom Lotrinska a, čo je udivujúce, od jeho vlády v erbe tohto kráľovstva nájdeme spomínaný dvojkríž. Musel ho dostať od svojho kráľa. A ten? „Logicky sa tu núka riešenie, že “ Zwentibald „pri svojom krste nezískal len meno od Svätopluka, ale prevzal aj jeho symbol.“ (Kučera, M.: c .d., str. 127) Náš znak bol teda erbom už Svätopluka I....
Ak vás táto téma zaujíma, tak zaujímavé práce na túto tému napísal napríklad pán profesor Matúš Kučera.

Ďurica, M.: Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. Bratislava 2013
Kučera, M.: State a články k slovenskému stredoveku. Bratislava 2012