Neveriť v náhodu znamená veriť v Inteligentného Dizajnéra evolúcie?

Tento blogový článok vzniká z podnetu dialógu dvoch kňazov, ktorý tu chcem sprostredkovať. Ide o dvoch známych spisovateľov, dokonca v jednom prípade o veľkú autoritu. Český katolícky kňaz a biológ Marek Orko Vácha a slovenský otec kardinál Ján Chryzostom Korec. Mal som totiž tú možnosť si prečítať od týchto dvoch Božích služobníkov ich diela – najmä od kardinála knihu „Kresťanstvo nás robí ľuďmi“ (1) a od Orka Váchu „Tančiace skaly“ (2) a „Návrat k stromu života“ (3). Po preskúmaní týchto troch kníh som dospel k názoru – dúfam, že správnemu – že otec kardinál verí v hypotézu Inteligentného dizajnu a Orko v evolučnú teóriu. Ak sa mýlim, prosím, opravte ma a hneď sa otcovi kardinálovi bez váhania ospravedlním. Skúsim však teraz vychádzať z ich vlastných písaných slov a zrealizovať v týchto podmienkach nejakú tú komparáciu. :-)

Otec kardinál múdro odpovedá na ťažkú otázku o podstate Boha ako fenoménu a venuje pozornosť najmä dojmu úplnej nenáhodilosti vývoja živočíšnych druhov. Za centrálny argument predkladá druhú termodynamickú vetu o neustálom vzraste entropie vo vesmíre. Povedané po lopate – tepelná energia sa nikdy nekoncentruje, ale vždy iba rozptyľuje; samozrejme ak ju necháme napospas sebe samej. Ľudský organizmus však teplo koncentruje a organicky „má v popise práce“ svojho metabolizmu proti entropii bojovať.

Ako sa teda mohla zrodiť voľakedy dávno prvá živá bunka, ktorá by sama od seba bojovala proti vzrastu entropie?

To je záhadná otázka, ktorá hľadá odpoveď v Bohu, ktorý by ako Architekt a Stvoriteľ – alebo povedzme rovno Dizajnér – zasahoval do evolúcie tak, aby vznikol život a napokon aj človek. Otec kardinál píše: „Jedno je isté: Ak existoval vývoj živých bytostí a uberal sa až k objaveniu sa človeka, bol to zámerný a riadený proces, ktorý smeroval k určitému cieľu, a bol teda prejavom nejakej Mysle za oponou sveta.“ (4) Celý argument sa posilňuje o mystifikáciu absencie plynulých evolučných prechodov (tzv. missing links), kde vedci hovoria o náhlych a zatiaľ nie dobre vysvetlených mutáciách. Mutáciách, ktoré sú záhadou a mohli by byť intervenciou Stvoriteľa.

Myslím si teda, že otec kardinál verí v Inteligentného Dizajnéra evolúcie. Vyplýva mu to z presvedčivého dojmu nenáhodilosti mutácií. Samozrejme nechcem otca kardinála uraziť, takže ak som ho zle pochopil, dopredu sa ospravedlňujem.

A teraz si povedzme, čo vraví český katolícky kňaz a profesionálny biológ Marek Orko Vácha. ;-)

Ten v prvom rade zdôrazňuje rozdiel medzi zástancami Inteligentného Dizajnéra a veriacimi evolucionistami. Aký je medzi nimi rozdiel? Inteligentný dizajn je tvorený početnými intervenciami Dizajnéra – Boha, ktorý je pôvodcom mutácií a nasmeruváva tak evolúciu žiadaným smerom. Ide o nadprirodzené Božie zásahy nad rámec prírodných zákonov. Veriaci evolucionisti naproti tomu presadzujú myšlienku, že Boh viedol a vedie evolúciu v rámci prírodných zákonov a myšlienku, že „všetky mutácie sa dajú úplne vysvetliť z pozície molekulárnej genetiky“. (5)

Otec kardinál Korec sa v podstate vyjadruje, že prvá živá bunka zvíťazila v boji proti prirodzenému vzrastu entropie zásahom Dizajnéra, zásahom Boha. (6) Je to zásah nad rámec prírodných zákonov. Veriaci evolucionisti ako Marek Orko Vácha však veria, že sa to všetko dá vysvetliť aj v rámci biochémie a fyziky. Napríklad tým, že na našu Zem dopadajú denne milióny joulov energie zo Slnka, ktoré mohli výdatne napomôcť prirodzeným spôsobom prekonať prvej bunke sklon k entropii. „Lebo naša Zem nie je uzavretý systém, v akom by sa uplatnila druhá termodynamická veta“, ako vraví jeden môj učiteľ – Dr. Karaba.

V článku „Chceš vnímať Božie pôsobenie? Stačí neveriť v náhodu“ (http://blog.christ-net.sk/?q=node/253) som poukázal na to, že pocit nenáhodilosti rôznych situácií vedie k vnímaniu Božieho pôsobenia. A to isté nám, čitateľom, prezentuje vlastne aj otec kardinál. A v tom článku som aj písal, že Boh sa nikdy, nikdy nevtiera, takže všetky situácie, ktoré sa nám dejú, sa vždy budú dať vysvetliť aj pomocou bežnej vedy alebo pomocou náhody ako relevantného, logike neprotirečivého fenoménu. A práve preto v nadväznosti na tieto myšlienky si ja myslím, že aj Božie zásahy do evolúcie sa vždy budú dať vysvetliť v rovine molekulárnej genetiky ako síce veľmi nepravdepodobný, ale zato reálny, materialisticky poňatý jav! Preto som zástancom veriacich evolucionistov ako Marek Orko Vácha. Lebo Boh aj do nášho života zasahuje nevtieravo – prečo by mutácie a náhle skoky v evolučnom vývoji mali byť vtieravé? Prečo by sa nedali vysvetliť v kontexte klasických prírodných zákonov? Orko píše: „Celá evolúcia sa dá vysvetliť z pozície prírodných vied a vystačíme si tým, že poukážeme na javy v hmote, v priestore a v čase.“ (7)

Týmto som nechcel, aby otec kardinál vyšiel z diskusie ako porazený. Vonkoncom nie! Viera v nadprirodzené zásahy Boha je tiež cenná a zaujímavá – a pre kresťana istotne veľmi lákavá. Ja som sa iba snažil ukázať v nadväznosti na môj spomínaný článok, že je oveľa, oveľa nádhernejšie, keď Boh „programuje“ evolúciu v rámci jej vlastných zákonov tak, aby to vyzeralo nevtieravo – aby to vyzeralo, že sa to vyvíja vlastne samo.

Nerobí to tak Pán aj v našich životoch? Nevyzerajú aj naše životy, že sa vyvíjajú akosi samé, a pritom dobre vieme, že „bez (Boha) nemôžeme nič urobiť“? (8)

----

Referencie

(1) ISBN 80-7114-516-5
(2) ISBN 80-7162-510-8
(3) ISBN 80-7162-627-9
(4) KOREC, J. Ch.: Kresťanstvo nás robí ľuďmi. Bratislava : LÚČ, 2005, s. 27. ISBN 80-7114-516-5
(5) Porov. VÁCHA, M. O.: Návrat k stromu života. Trnava : SSV, 2006, s. 16. ISBN 80-7162-627-9
(6) Porov. KOREC, J. Ch.: Kresťanstvo nás robí ľuďmi. Bratislava : LÚČ, 2005, s. 23. ISBN 80-7114-516-5
(7) Porov. VÁCHA, M. O.: Návrat k stromu života. Trnava : SSV, 2006, s. 17. ISBN 80-7162-627-9
(8) Jn 15, 5
----