Peter Dufka SJ: Svätá brána a brána duchovného priateľstva

Ôsmeho decembra, už len o niekoľko dní, sa začne mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Obrad začiatku tohto roku spočíva v otvorení tzv. Svätej brány na Bazilike sv. Petra v Ríme. Je to brána, ktorá je otvorená iba počas Svätého roka, a  majú ju viaceré chrámy. Otvorenie Svätej brány má svoju symboliku, v ktorej možno nájsť niekoľko paralel i s duchovným priateľstvom, ktorému sa venujeme v rámci našej pravidelnej rubriky. Aj ono je totiž istou bránou, ktorá vedie do svätyne duchovných hodnôt. 

Brána alebo dvere v každodennom živote majú niekoľko praktických funkcií, ktoré  všetci dobre poznáme. Oddeľuje vonkajší priestor od vnútorného. Vnútorný priestor chráni  a udržuje jeho osobitnú atmosféru. Skúsme si tieto aspekty všimnúť trochu bližšie.

1. Brána oddeľuje vonkajší priestor od vnútorného. Svätá brána takto symbolizuje hranicu medzi profánnym a posvätným priestorom. Dva svety, ktoré sú vzájomne rozdielne, ale ktoré navzájom susedia. Brána umožňuje vstúpiť do posvätného priestoru milosrdenstva, v ktorom akoby stále rezonovali Ježišove slová:     "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov" (Mt  9, 13). Brány, ktoré sa vo Svätom roku otvoria, nám pripomínajú i prekážky, ktoré delia človeka od Boha. Odstránenie týchto prekážok, otvorenie brán je podmienkou vstupu do nového priestoru, v ktorom vládne Boží duch.    

Duchovné  priateľstvo je tiež istou bránou k hodnotám ducha. Takýto priateľ ľahšie  spozoruje hranice medzi profánnym a posvätným v priestoroch nášho vnútra. Ľahšie ako my odhalí prekážky, ktoré nás delia od Boha a pravdivo pomôže rozpoznať hnutia našej duše. Na prvom mieste sú to znaky dobrého ducha, ktorý v nás pôsobí;  pomôže  rozpoznať znaky akýchkoľvek iných síl pôsobiacich opačným smerom; duchovné priateľstvo napomáha správnemu rozlišovaniu, vedie k pravdivému zachyteniu vlastných pocitov, k správnemu uvažovaniu nad nimi a nakoniec ku konkrétnemu životnému postoju. Takto sa priateľstvo stáva bránou, ktorá pomáha oddeliť vonkajšie od vnútorného a vnáša svetlo do oblasti duchovného rozlišovania.

2. Brána ochraňuje od vonkajších nebezpečenstiev.  Svätá brána vyzýva k odvahe  prekročiť jej prah. Je to rozhodnutie, ktoré v sebe zahŕňa slobodnú voľbu zanechať starý spôsob života, zlozvykov a hriechu. Vstup do chrámu cez Svätú bránu je akoby vstup do nebeského kráľovstva, o ktorom evanjelista Matúš píše, že sa „podobá  kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju (Mt 13, 44 - 46). A tak k prechodu Svätou bránou je potrebné vzdať sa toho, čo v posvätnom priestore chrámu prekáža, čo bráni v napredovaní v našom duchovnom živote.

Duchovné priateľstvo silne napomáha práve v tejto oblasti. I keď strážnu službu pri bráne svojho srdca vykonáva každý sám, duchovné priateľstvo nám pri ochrane pred vonkajšími nebezpečenstvami môže výrazne napomôcť. Veď kto iný, ako priateľ, ktorému záleží na našom duchovnom raste, nám nastaví zrkadlo a upozorní na chyby a zlé návyky, ktoré sa chcú udomácniť v našom srdci. Duchovné priateľstvo a duchovné otcovstvo takto úzko so sebou súvisia.   

Otec a matka nosia svoje deti stále vo svojom srdci. Nech sú akokoľvek vzdialené, neprestávajú sa o ne zaujímať a spolucítiť s nimi. Neprestanú ich sprevádzať svojimi modlitbami a neustále varovať pred nebezpečenstvami, ktoré intuitívne vycítia.  S duchovným otcom alebo matkou je to podobne. Priatelia majú v ich srdci trvalé miesto, modlia sa za nich a neprestávajú bdieť nad ich duchovným dobrom. 

3. Brána udržuje v dome osobitnú atmosféru. Nie náhodou má Svätá brána označenie svätá. V Evanjeliu podľa Jána nájdeme túto vetu: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený“ (Jn 10, 7 - 9) a v Žalme 118 sa nachádza: „Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú“. Prejsť cez Svätú bránu znamená posilniť osobný vzťah k osobe Ježiša Krista a žiť životom, ktorý nám on daroval. Na začiatku Svätého roka ide presne o to, čo ohlásil svetu krátko po svojom zvolení za pápeža Ján Pavol II.: „Otvorte brány Kristovi“. V centre celého Svätého roka, ako i obradu otvárania Sv. brány, je osoba Ježiša Krista. Na zdôraznenie tejto skutočnosti v minulosti prvé kroky pápeža po otvorení Sv. brány smerovali k hlavnému oltáru, kde je umiestnená eucharistia.

Brána ako zabezpečenie od vonkajších nebezpečenstiev nemá len obranný charakter. Je to podmienka i toho, aby sa v priestore udržala istá atmosféra. Ešte mám v živej pamäti, ako som na dverách cvičných priestorov Hudobnej fakulty VŠMU našiel nápis: Nevyrušovať, cvičím. Keď som i napriek nápisu vstúpil do miestnosti, prekvapený kolega mi s ľahkým úsmevom vysvetlil, koľko námahy a času ho stojí vrátiť sa k sústredenému štúdiu skladby, z ktorého som ho práve vyrušil.

V duchovnej oblasti to platí ešte intenzívnejšie. Tu sa jemné vlákna vzťahu medzi človekom a Bohom ľahšie prerušia nekontrolovanou myšlienkou, počutým slovom alebo rušivým vizuálnym vnemom. Duchovný priateľ by mal byť predovšetkým duchovným človekom. Nie je bránou k sebe, ale k hodnotám ducha, k Bohu. Duchovní majstri prvých storočí zdôrazňujú, že nič nie je ľahšie, ako viesť slovami, avšak je potrebné viesť svojím vlastným príkladom a životným postojom.  Duchovnému priateľovi nikdy nechýba pokora. Na to, aby sa zrodila istá dôvera, ktorá  pomáha otvorenosti, by mal mať duchovný priateľ isté znaky zdravej spirituality, ba dokonca svätosti, k čomu v neposlednom rade patrí vedomie vlastných chýb. Dve skutočnosti navzájom so sebou úzko súvisia. Blízkosť Boha a toto vedomie. Čím viac sa človek priblíži k Bohu, tým viac si je vedomý svojich nedostatkov, ktoré ho vedú k pokore. 

Milí priatelia, nech nám vstup do Svätého roku milosrdenstva, prípadne prechod cez Svätú bránu napomôže nájsť a upevniť duchovné priateľstvá. Aj ony sú totiž akousi bránou, ktorá napomôže oddeliť vonkajší priestor od vnútorného – vedie k duchovnému rozlišovaniu, ochráni nás od nebezpečenstiev a pomôže ustrážiť posvätnú atmosféru nášho vnútra. 

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].