Kto nemá smäd, nech nechodí?

Pán Ježiš povedal: „Kto je smädný, nech príde ku mne a pije“ (Jn 7,37/). Túži s nami zdieľať svoj život, povedal nám všetko, čo sme potrebovali vedieť. A zoslal nám svojho Ducha, aby sme skutočne mohli žiť nový život podľa evanjelia. Nezoslal ho iba vtedy na apoštolov, zosiela ho stále. Poskytol nám všetky prostriedky, ktoré potrebujeme, aby sme svoj život mohli žiť krásne a naplno. Prečo to teda stále tak zadrháva? Prečo zakúšame len málo z toho, o čom čítame v Skutkoch apoštolov? Kde sa stala chyba?
Kto má smäd, nech príde...Alebo prvou podmienkou, aby sme vôbec mohli niečo zakúsiť z Božieho Ducha, je vnútorný smäd, túžba. Jasné vedomie toho, že v mojom srdci sa nachádza priepasť, ktorú môže naplniť iba Boh. Prípadne postoj pokánia, pokiaľ sme svoj smäd po Bohu stratili tým, že sme pili z kalných vôd, ako píše Jeremiáš: „Dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu“ (Jer 2,13).
Našťastie Pán Ježiš nepovedal: „kto nemá smäd, nech nechodí“. Je dôležité, aby sme k nemu prišli, aj keď v sebe smäd nepociťujeme. Aby nás on sám mohol premeniť a svojou túžbou po nás prebudiť našu túžbu a tak nás uzdraviť.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)