Kard. Jozef Tomko: Modlitba ako liek – útecha modlitby

Má modlitba nejaký zmysel?

Na viacerých miestach vo svete sa prebudil nový záujem o modlitbu, a to nielen u veriacich. Aj mnohí ateisti obdivujú veriacich, ktorí sa úprimne modlia. Vzniká tak otázka, či modlitba je rozumná ľudská činnosť, alebo len prejav poverčivosti, strachu, rozumovej zaostalosti. Ďalšia otázka je, či je užitočná alebo zbytočná. Kritickejším je presvedčenie, že modlitba vôbec neosoží, ba naopak priam škodí, lebo vytvára ilúzie a zbytočné sklamania.

Modlitba pri tom ostáva ako všeľudský prejav.

Nachádza sa u všetkých národov a vo všetkých kultúrach. Je základným prvkom každého náboženstva. Ako povedal už starý grécky historik a filozof Plutarch, „keď  prejdeme svetom, nájdeme mestá bez múrov, bez bohatstva, bez škôl alebo divadiel; nikto však nevidel mesto bez chrámu, alebo kde by sa nikto nemodlil“.

Tak vznikol už aj vedecký záujem o vplyv alebo ovocie modlitby na ľudskú prirodzenosť, na srdce, na mozog, na nervovú energiu, na psychológiu človeka. Na- príklad neurovedec Andrew Newberg študoval od roku 1992 zmeny na mozgu modliacich sa tibetských mníchov a františkánskych rehoľníc. V októbri 2015 talianska „Spoločnosť pre zdravotný blahobyt“ (Societá italiana di medicina del benessere) mala v Ríme kongres, na ktorom sa zaoberala otázkou vplyvu modlitby na ľudskú psychológiu. Americký kardiológ na Harvardskej univerzite poukazoval na vplyv modlitby na zníženie krvného tlaku a srdečného rytmu.

Čo je modlitba?

Modlitba sa všeobecne chápe ako „pozdvihnutie mysle k Bohu“, ktorým označuje modlitbu sv. Ján Damascénsky. Nie je to iba nejaké rozmýšľanie filozofa, predpokladá priateľský pomer. Preto mnohí myslitelia pridávajú zmienku o osobnom vzťahu s Bohom. Gréci sv. Gregor Nisénsky a sv. Ján Zlatoústy zdôrazňujú, že je to „rozhovor“, a to aj duchovný, takže nemusí používať slová. Dôležitejší je postoj človeka, ktorý sa modlí. Preto podľa sv. Augustína modliť sa značí obrátiť myseľ na Boha so zbožným a poníženým citom; podobne sa vyjadruje aj sv. Bonaventúra. Veľká mystička sv. Terézia opisuje duchovnú modlitbu ako „vrúcny priateľský vzťah, časté osobné stretnutie sa s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“. Aj Charles de Foucauld  tvrdí, že „modlitba je pozornosť milujúcej duše upretá na Boha“. Pre sv. Katarínu je to „jednoduchý a láskyplný pohľad na Boha“. Pápež Pavol VI. zhrnul to podstatné do dvoch slov: „Modliť sa značí milovať“...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].