Z homílie pápeža Františka – na slávnosť Božského Srdca na záver Jubilea kňazov

...Srdce Dobrého Pastiera je nielen Srdcom, ktoré je voči nám milosrdné, ale je milosrdenstvom samým. Tam žiari Otcova láska, tam s istotou cítim, že som prijatý a pochopený taký, aký som; tam so všetkými svojimi limitmi a hriechmi zakúšam chuť istoty, že som vyvolený a milovaný. 

Hľadiac na to Srdce obnovujem prvotnú lásku – spomienku, keď sa Pán dotkol mojej duše a pozval ma nasledovať ho – radosť, keď som na jeho slovo hodil siete života (porov. Lk 5,5).

Srdce Dobrého pastiera nám vraví, že jeho láska nemá hraníc, neunaví sa a nikdy sa nevzdá. Tam vidíme jeho neustále, bezhraničné darovanie sa; tam nachádzame prameň vernej a krotkej lásky, ktorá necháva slobodnými a oslobodzuje; tam zakaždým objavujeme, že nás Ježiš miluje «až do krajnosti» (Jn 13,1) – nezostane pri menšom, až celkom po kraj – bez nátlaku.

Srdce Dobrého pastiera je nasmerované k nám, je „zorientované“ najmä na tých, ktorí sú viac vzdialení; tam zanovito ukazuje strelka jeho kompasu, tam zjavuje slabosť osobitnej lásky, pretože túži zasiahnuť všetkých a nikoho nestratiť. 

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].