Myšlienky z homílie kardinála Dziwisza

„Dnes sme tu, lebo nás tu zjednotil Ježiš Kristus. [...] To on nás sem priviedol. Je medzi nami prítomný. Sprevádza nás ako učeníkov na ceste smerom do Emauz. Zverme mu v týchto dňoch naše záležitosti, naše strachy a nádeje. On sa nás v týchto dňoch bude pýtať na lásku, tak, ako sa pýtal Šimona Petra. Nestráňme sa odpovedať na tieto otázky.“

„Zajtra medzi nás príde Peter našich čias – Svätý Otec František. Napozajtra ho pozdravíme na tomto istom mieste. Nasledujúce dni budeme počúvať jeho slová a spoločne s ním sa budeme modliť. Prítomnosť pápeža na Svetových dňoch mládeže je tiež peknou charakteristikou tejto oslavy viery.“

„Možno si v týchto dňoch dáme dôležité predsavzatia? Možno si stanovíme nové životné ciele? Možno jasne pocítime Ježišov hlas, aby sme zanechali všetko a nasledovali ho?“

„Krakov žije z tajomstva Božieho milosrdenstva, a to aj vďaka pokornej sestre Faustíne a vďaka Jánovi Pavlovi II., ktorí urobili v Cirkvi a vo svete osvetu ohľadom tejto osobitnej charakteristiky Boha. Vracajúc sa do vašich krajín, do vašich domov a spoločenstiev, prineste im iskru milosrdenstva, pripomínajúc všetkým: «blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo» (Mt 5,7).“

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].