Sestra Prema o Matke Tereze: Milosrdenstvo bolo jej druhou prirodzenosťou

Cirkev sa pripravuje na blížiace sa svätorečenie bl. Matky Terezy. Ako to prežívajú samotné sestry, ktorých celý svet pozná podľa ich charakteristického sárí? ...

...Matka Tereza bola v roku 1979 ocenená Nobelovou cenu mieru. Podľa slov súčasnej generálnej predstavenej Misionárok lásky, práve hodnota dôvery, odpustenia a zmierenia je jej dôležitým odkazom pre dnešný svet:

„Je to veľmi potrebné pre svet, medzi národmi, v rodinách a komunitách. Pokoj je túžbou každého ľudského srdca, ale ten je výsledkom odpustenia a úsilia o pochopenia druhej osoby, skôr než snahou byť pochopeným a mať vždy pravdu.“

Sestra Prema sa osobne poznala s blahoslavenou zakladateľkou kongregácie od roku 1980 a mala možnosť pravidelne ju vídať najmä v ich generálnom dome v Ríme:

„Žili sme s Matkou a považovali sme za samozrejmé, že je k dispozícii a že je voči nám vždy pozorná. Mali sme radosť z jej prítomnosti a chceli sme sa od nej dozvedieť, ako žije svoj deň a ako pristupuje k práci, ktorú robí. Ale celkom do hĺbky som nevedela, ako bola zjednotená s Ježišom a ako hlboko žila evanjelium, Ježišovo posolstvo. Ale vidím, že skutky milosrdenstva sa stali akoby druhou prirodzenosťou Matky. Nuž, to bola Matka, a my sme to brali so samozrejmosťou.“

Súčasná generálna predstavená vníma ako svoju veľkú zodpovednosť nasledovať charizmu zakladateľky Misionárok lásky. Na otázku, vďaka čomu sa Matka Tereza stala „ikonou“ pre mnohých neveriacich či príslušníkov iných náboženstiev, sestra Prema odpovedá:

„Bola to láska, s ktorou sa Matka stretávala s každou osobou. Nepozerala na národnosť alebo vierovyznanie alebo rasu či farbu pleti. Videla dušu stvorenú Bohom na jeho obraz a podobu, stvorenú pre to, aby milovala a bola milovaná. Preto svoju pozornosť a svoju lásku dávala slobodne a priamo každej  jednotlivej osobe, obzvlášť trpiacim. Stalo sa to, ako som už povedala, priam druhou prirodzenosťou Matky: byť pozornou, vnímavou, citlivou k tomu, čo ľudia prežívajú, ale zvlášť voči ľudskému utrpeniu. V Indii Matku milovali ľudia zo všetkých vierovyznaní a zo všetkých kást, lebo zakúsili, že ona k nim patrí a oni patria k nej. Príslušnosť k Božej rodine, k Matkinej rodine, je veľmi silná v srdciach ľudí, osobitne v Indii.“...

….Sestra Prema varuje pred tým, aby sa z blahoslavenej Matky Terezy robila iba populárna „ikona“ či „svätý obrázok“ na uctievanie. Pre veriacich má podľa jej slov predstavovať „skôr vzor hodný nasledovania“, pozvanie k napodobňovaniu. Matka Tereza nie je „svätý obrázok“ a robiť z nej niečo také by bolo „nespravodlivé voči nám samým“,  upozorňuje generálna predstavená a vysvetľuje:

„Vidím to špeciálne v Matkinom dome v Kalkate, kde jej hrobku navštevujú tisíce a tisíce pútnikov, chudobných ľudí prichádzajúcich s prosbami, a Matka im načúva. A oni odchádzajú s pokojom v srdci, s dôverou a nádejou, že ich životy sa zlepšia. Matka nie je ,svätým obrázkom‘, je nažive a veľmi činná, všade. Kongregácia a svet potrebujú jej vzor, jej učenie a príhovor“....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].