Pápež František pri vešperách na záver kalendárneho roka

...Dnes pred betlehemským Dieťatkom chceme uznať, že potrebujeme, aby nás Pán osvietil, pretože to nie je zriedkavosťou, že sa javíme ako krátkozrakí alebo zostávame v zajatí integralistického postoja ako tí, čo sa snažia za každú cenu vtisnúť druhých do svojich vlastných schém. Potrebujeme toto svetlo, aby nám umožnilo poučiť sa z našich vlastných chýb i pokusov zlepšiť sa a prekonať seba samých; toto svetlo, ktoré sa rodí z pokorného a odvážneho vedomia toho, kto nachádza silu zakaždým opäť vstať a začať nanovo.

Zatiaľ čo sa ďalší rok schyľuje ku koncu, pobudnime pred jasličkami, aby sme sa poďakovali za všetky znamenia Božej štedrosti v našom živote a v našich dejinách, ktorá sa prejavila tisícimi spôsobmi vo svedectve mnohých tvárí, ktoré anonymne vedeli riskovať. Je to vďaka, ktorá nechce byť neplodnou clivotou ani prázdnou spomienkou idealizovanej a nehmotnej minulosti, ale živou pamäťou, ktorá napomôže vzbudiť osobnú i spoločenskú tvorivosť, pretože vieme, že Boh je s nami.

Pobudnime pred jasličkami, aby sme rozjímavo sledovali, ako sa Boh stával prítomným v priebehu celého tohto roka, a tak si pripomenuli, že každý čas, každý okamih je nositeľom milosti a požehnania...

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].