Z rozhovoru s P. Lombardim - Benedikt XVI. napĺňa svoje slovo spred štyroch rokov

...V knihe „Posledné rozhovory“ (Ultime conversazioni) Benedikt XVI. potvrdzuje, že dať do centra tému Boha a viere dať prvoradé miesto, bolo zásadnou orientáciou jeho pontifikátu. V týchto štyroch rokoch, čo je podľa vás tým najsilnejším svedectvom, ktoré nám dáva emeritný pápež?

„Povedal by som, že jeho prežívanie tohto času v modlitbe a v perfektnej zhode s tým, čo bolo práve povedané, čiže Boh v centre, viera ako zmysel nášho života, a to, čo považujem tiež za osobitne krásne, a čo vyplýva aj z knihy „Posledné rozhovory“, je tento zmysel blízkosti ku stretnutiu s Bohom, prežívať starecký vek ako čas prípravy a – takpovediac – dôverné navykanie si na Pána, na stretnutie s ktorým sa človek pripravuje. Toto sa mi vidí byť nádherným svedectvom.  Myslím si, že je to naozaj krásne mať emeritného pápeža, ktorý sa modlí za Cirkev, za svojho nástupcu. Je to prítomnosť, ktorú cítime, vieme, že on tu je, a aj keď ho nevídame často, zakaždým, keď ho vidíme, sme všetci veľmi spokojní, pretože ho máme radi. Takže ho vnímame ako takú prítomnosť, ktorá nás sprevádza, ktorá nás utešuje, ktorá nás upokojuje.“

Vy dobre poznáte pápeža Františka i Benedikta XVI. Čo vnímate ako zvlášť silné na vzťahu medzi nimi dvoma, ktorý je tiež bez precedensu v dejinách Cirkvi?

„Je to pravda, je to niečo nevídané, ale žité s veľkým pokojom a normálnosťou, lebo motivácia a spôsob, akým sa to udialo bol nesmierne priamočiary, jasný a pokojný. Všetci si dobre pamätáme na posledné stretnutie pápeža Benedikta s kardinálmi, ktorí prichádzali do Ríma, aby sa pripravili na konkláve, na ktorom, i keď ešte netušil na koho sa obracia, sľuboval svoju poslušnosť, svoj rešpekt tomu, kto mal byť jeho nástupcom. Kardinál Bergoglio bol prítomný a  všetci sa prirodzene na tento okamih pamätáme. Potom sa to, čo pápež Benedikt povedal, naplnilo v jeho diskrétnej a pokojnej duchovnej blízkosti svojmu nástupcovi, ktorý nepochybne cíti, ako to už mnohokrát povedal, podporu tejto prítomnosti a tejto modlitby, a ktorý udržiava tento vzťah, niekedy prostredníctvom návštev, niekedy cez telefonáty, nepochybne s veľkou dávkou familiárnosti, rešpektu a očakávania duchovnej podpory. Takže áno, prežívame túto nevídanú, avšak krásnu, potešujúcu skutočnosť; povedal by som, že zakaždým, keď vidíme fotografie pápeža Františka a jeho predchodcu spoločne, je to pre všetkých veľká radosť a je to krásny príklad jednoty v Cirkvi, v pestrosti životných pozícií“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu [2].