Nech je zvelebené Pánovo Meno...

ponúkam úryvok z jedného chatu... pochopiteľne, podobnosť mien či osôb je čisto náhodná.

brat: dobrý večer :-)
sestra: práve som na teba myslela... že furt chodím na blog – a nič
brat: nestíham... musíš čítať staršie...
sestra: aj teraz som tam ešte kliknutá :) už ťa mám skoro celého prečítaného:)
brat: možno sa mi podarí teraz večer/v noci... keď už vylihujem...
sestra: už vylihuješ?
brat: už... dnes počas sv. omší som bojoval o každé slovo... tak som si poobede ľahol. som v perinke, pijem čajíky, papám cesnačik... :-D
sestra: až na ten cesnačik...
brat: no... priam idylické svätenie nedele :-)

sestra: bez sv. omše:(
brat: ja som mal 3... tak ti pošlem aspoň milosti.
sestra: si zlatý, vďaka. my sme tu už včera mali nedeľnú. Vlado slúžil.
brat: ako sa má?
sestra: nebars dobre.
brat: a čože mu?
sestra: porovnáva. a tým trpí. tak jak náš Ondro porovnáva. a tiež tým trpí.
brat: jaaaaj... to nedobra cesta. strašná choroba...
sestra: našťastie, už na to prišiel aj on. myslím, že Pán ho riadne cez to vyučuje. trochu sme sa včera rozprávali. a ešte som sa objednala na rozhovor :) tak prosím o modlitbu za nás oboch.
brat: jasan. ide viac o neho či o teba?
sestra: prosba bola za nás. ale to nie za nás ako za nás. akože za každého, čo potrebuje.
brat: ok.
sestra: ja len žeby si si nemyslel že za nás akože spolu. ale snáď sa rozumieme.
brat: čo si...?
sestra: milovane Božie dieťa.
brat: no, tuším trošku domýšľavé :-)
sestra: viac ako trošku.
brat: to je tiež choroba...
sestra: má ju cele pokolenie Evino.
brat: hej. nezdá sa ti, že s tým treba niečo robiť?
sestra: aj si skúmal čím to bude?
brat: ani neviem... ale asi som rezignoval...
sestra: šak preto sa pýtam. ak prídeme na to, prečo to je, môžeme možno dôjsť aj na to, ako na to, aby to tak nebolo. nateraz netuším ani to, čo s tým mám a môžem robiť sama za seba. nejak ma tá domýšľavosť, vzťahovačnosť a iné im podobné... robia posledné týždne smutnou... samu zo seba...
brat: to ti verím. skús nedávať svojim myšlienkam väčší priestor, ako sú hranice, udané pravdou spoznanou zvonku... pre mňa je naozaj obdivuhodná schopnosť ženy spájať fakty... to je obrovský potenciál... ale keď ich už spájaš, spájaj ich pozitívne, na budovanie, nie ja rúcanie.
sestra: hmm… teraz už len múdrosť čo je kedy rúcanie či stavanie.
brat: všetko to, čo nebuduje lásku je rúcanie... znie to ako fráza, ale nie je. ak vo svojich myšlienkach začínaš podozrievať kohokoľvek z čohokoľvek len preto, že "máš pocit", alebo "sa ti tak vidí", to ešte neznamená, že je to pravda, že je to tak. práve naopak... práve toto je často príčinou zrútenia vzťahu... a potom... to, čo si domýšľaš (prepáč mi túto "facku") často svedčí proti tvojmu srdcu - odhaľuje, čo v ňom skutočné nosíš...
sestra: šak to!
brat: tak potom je to jasné... očista srdca... "Obnovte sa premenou zmýšľania!"
sestra: pokánie! rada si ťa prečítam aj ďalej že jak sa to robí
brat: skús konkrétnejšie.
sestra: ako sa robí pokánie...
brat: no...
v prvom rade je to životný štýl. nie je to niečo, čo sa nás týka len v advente, v pôste či v piatok... metanoo - nielen "ľutujem", ale aj "obraciam sa", "mením sa" - preto Pán môže povedať Petrovi, že brat za ním s týmito slovami môže prísť aj 77x... preto je to proces, v ktorom môžeme stále rásť nezabúdajúc pri tom, že je to Pán, ktorý nám mení srdce z kameňa na srdce z mäsa. nie naše obety, nie naše pôsty, nie to, že sme skvelí... nie. len jeho milosť nás môže premeniť. a práve tu je tajomstvo. spolupracovať s touto milosťou. ísť, kam nás vedie. aj keď nám je to proti srsti... konkrétny prejav... ten je na tebe. zmyslom pôstu je spoznať vlastnú slabosť, biedu, ohraničenosť, limitovanosť, neschopnosť... a zamilovať sa do nej Ježišovým pohľadom. to sa potom dobre žije Pavol: "keď som slabý, vtedy som silný..."
sestra: ja som nedávno objavila jednu knihu, o ktorej sa mi zdá, že je momentálne ušitá pre mňa
http://www.kumran.sk/bojisko-mysli-p-6201.html. ešte som ju len začala.
brat: ešte mi to nenatiahlo. čo je to zač?
sestra: Volá sa Bojisko v mysli.
brat: dík :-) to som stihol prečítať :-)
sestra: je to od ženy(čo mi teraz viac vyhovuje - vy, chlapi, píšete veci inak).
brat: to je pochopiteľné.
sestra: a tu ti skopírujem popis z kumranu: Ak si jeden z milióna tých, ktorí trpia úzkosťou, pochybnosťou, zmätkom, depresiou, hnevom alebo odsudzovaním, potom prežívaš útok na tvoju myseľ. Víťazstvom nad negatívnymi myšlienkami, ktoré bojujú v tvojej mysli získavaš slobodu a pokoj. Nauč sa, akým spôsobom môžeš rozpoznať škodlivé myšlienkové vzory a zastav ich vplyv na tvoj život. V tejto výbornej knihe, autorka mnohých bestsellerov a známy hosť konferencií, Joyce Meyerová, vás prevedie svojím svetom úprimnej osobnej skúsenosti, zdieľa sa so svojimi skúškami, prehrami a víťazstvami vo svojom vlastnom manželstve, rodine a službe - a odhaľuje nám, aké myšlienky ju trápili na tejto ceste k víťazstvu. Spoznáte, akým spôsobom Joyce zvíťazila v boji vo svojej mysli a akým spôsobom môžete zvíťaziť aj vy.
brat: znie to dobre.
sestra: šak uvidíme či ju prelúskam.
brat: máš problém s čítaním? :-)
sestra: :) nie, mám problém s uplatňovaním v praxi.
brat: maj záľubu v slabosti... nie preto, aby si sa mohla ľutovať. ale preto, aby si mohla žasnúť, aké veľké veci ti robí Pán...
sestra: teraz väčšinou žasnem nad svojimi slabosťami.
brat: to nie je zlé...
sestra: ale cítim sa tak.
brat: ferka, nie je dôvoď. si predsa milované Božie dieťa.
sestra: tým sme začali...
brat: a k tomu smerujeme... "teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme..."
sestra: och, ty mystik! ma uvádzaš do rozpakov!
brat: ma nerozosmievaj keď som chorý a sa mi ťažko dýcha :-)
sestra: a to sa mi podarilo? neskutočné! tak keď si mi zakázal rozosmievať ťa tak o to viac to chcem urobiť.
brat: na, a je to tu :-)
sestra: a minimálne jeden tromf ešte mám.
brat: som ťa pekne poprosil...
sestra: dobre, nevyužijem ho.
brat: nemám nad tebou nijakú moc.
sestra: jakže nemáš!? šak som napísala, že ho nevyužijem. aha, jaká som ja poslušná, citlivá :)
brat: no nemám.
sestra: jakže?! šak ho nevyťahujem z rukáva. si ho nechávam na inokedy, keď budeš zdravý :) veru: máš moc.
brat: ale daj, nech za zasmejeme.. lebo vieš... ja ti neviem, či niekedy budem zdravý :-)
sestra: veď vravím, že máš moc. pýtaš, tak ti to napíšem.
brat: samé ucho som
sestra: bol to len môj úmysel vypočuť si ťa pekne... čítať, čo píšeš. ale povedala som si: keď dopíše, tak skočím vedľa k tlačiarni a si to vytlačím a pripnem na stenu.
brat: nemáš rozum :-)
sestra: áno, mám ťa rada a Pán ku mne cez teba hovorí. a ja to beriem vážne. možno viac ako si myslíš.
brat: nech je zvlebené Meno Pánovo. vieš, Ferka... moja skúsenosť aj ako otca, aj ako spovedníka je taká zaujímavá... keď mám pred sebou dušu, ktorá dychtí po Božom slove, akosi ani nemusím veľa rozmýšľať. vlastne... vôbec nehľadám slová - sám Pán mi ich dáva... a presne podľa toho viem, koho mám pred sebou... ak je duša uzavretá, ja naozaj nedokážem povedať ani 2 súvislé vety... takže, sestrička, mam z teba radosť.
sestra: joj, ty jeden. ta ja sa tu trápim a ty sa vyžívaš že mám otvorené srdce. to sme teda dopadli! :)
brat: tak si to krásne pomenovala... a tak je naša radosť úplná :-) tiež som mal pokušenie zavesiť tento rozhovor ako najnovší blog... :-)
sestra: to ty chceš rozosmievať mňa, čo? ale šak keď tam nedáš moju fotku...
brat: to len že ti bolo ľúto, že tam nie je nič nové...
sestra: ak myslíš, že to prinesie úžitok.
brat: to uvidíme podľa ovocia...
sestra: aj keď svoje fotky mam celkom rada :) tu by som nechcela byt. úprimne: ty z toho blogu vyjdeš znova jak mystik a ja tak, ako sa cítim :)
brat: ale čo si... to je len moja biedna skúsenosť... nevidím na tom nič mystické. úprimne. a... porovnávanie je choroba... o tom sme tiež dnes už hovorili :-)
sestra: toto neber ako porovnávanie ale ako realitu... po zvážení a prejdení všetkých faktov :)
brat: tak mi to prišlo.. ty z toho vyjdeš.. ja z toho vyjdem... ale neboj, žiadna foto nebude. vážim si posvätnú zem tvojho srdca.
sestra: už som mala jedného kamaráta, ktorý mal čítať duchovnú literatúru pred vstupom do seminára... a vytiahol naše staré listy :) Už je šťastne ženatý a brat malého Miška.
brat: Pán nás chce šťastných...
sestra: ja ti dôverujem.
brat: viem. Ďakujem. Ferka, pamätaj... keby ti aj srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší, ako tvoje srdce... dary milosti sú rozličné...
sestra: Včera som počúvala dosť vecí o daroch, keďže to bola téma konferencie. ale v mojom terajšom stave ma to skôr ešte viac znervózňuje.
brat: Ferka, pokoj... pokoj, ktorý dáva Pán inak ako svet...
sestra: túžim, túžim, túžim!
brat: ameen. nateraz sa od teba iné nežiada... vieš, stanley: "pomaly, pokojne, veď nikde nehorí..."
sestra: šak vieš, diabol to rád tak robí, že keď už nevie čo, tak začne "plašiť" že treba všetko a naraz a hneď a neodkladať a ne po jednom ale... no a jasne že to sa nedá a tým ma v poslednej dobe vie fakt dostať do úzkych
brat: ty, presne na toto som myslel... "zúri, lebo vie, že má malo času..." prežívaj kairos...
sestra: budem sa snažiť. začnem hneď.
brat: tak. teraz je to na mieste. v tomto je úžasný Marek... viac ako 50x napíše "hneď" - aj tam, kde netreba...
sestra: hej, to som si všimla že má viackrát v krátkom úryvku. napadá mi sťatie Jána Krstiteľa
brat: špecialista je to... všetko sa deje hneď... lebo prechádza Ježiš, lebo sa priblížilo Kráľovstvo...
sestra: hneď - a pritom už a ešte nie.
brat: nasledovať Krista je takto podľa Marka rozhodnutie, ktoré urobíš hneď. ale jeho úplná realizácia prichádza postupne... v čase, ktorý pozná On...
sestra: presne k tomuto som bola povzbudená aj včera z prednášky.
brat: tak máš celkom peknú mozaiku :-) zdá sa, že Pán k tebe hovorí dosť hlasno.
sestra: a mám ťa zasa rozosmiať a zasa povedať cez koho? myslím to vážne. vieš, takúto spätnú väzbu človek niekedy potrebuje. niekedy človek potrebuje priamo od niekoho počuť, že Boh si ho pre neho(ňu) používa.
brat: ďakujem ti za to. dobre to padne. najmä ak povolanie prežívaš tak jeremiášovsky...
sestra: tak