Aký úžasný Boh si. A ako veľmi nás požehnávaš. Napĺňaš nás svojimi milosťami a darmi bez toho, aby sme o tom vedeli. S našou nekonečnou láskou, ktorá všetko obnoví a pretvorí. Ó Pane, aký si silný.

Jeden príbeh hovorí o kostole, v ktorom ako každú nedeľu prebiehala svätá omša. Avšak vonku sa náhle spustil dážď a začala zúriť búrka. Hromy, blesky... Okná sa len tak triasli. Ľudia začali byť vystrašení. Na to kňaz povedal: ,,Prerušíme svätú omšu a začneme sa modliť.“

Súčasná globálna hospodárska kríza nie je len tak maličkou búrkou, ktorá zas prehrmí. Je to zlomové obdobie, o čom svedčí aj pápežova reakcia na ňu – sociálna encyklika „Caritas in veritate“, ktorú prednedávnom zverejnil Svätý otec Benedikt XVI.

V článku ponúkam malú úvahu o tejto kríze, jej príčinách, kríze ekonomických a duchovných hodnôt, východiská z Benediktovej encykliky, a tiež nechýba môj názor, ako bojovať proti nadvláde peňazí (plutokracii) a kde treba začať.
-

V poslednom čase som si všimol jednu zaujimavú vec. Po slovenských mestách a dedinách sa prechádza viac ľudí - mamičiek, oteckov, babičiek a dedkov so psami. Pred rokom 1989 to bolo trochu iné. Mladí sa brali, mali deti, nebolo bytov, ale v uliciach som videl mamičky, oteckov, babičky i deduškov s kočiarikmi i s vedľa pobehujúcim detičkami. Dnes - máme demokraciu, konečne padol všatkoobmedzujúci socializmus, ktorý všatko zariadil za nás, ale detí sa rodilo podstatne viac. Dnes sa mladí zrejme boja zodpovednosti, nechcú sa brať, nechú mať deti, aby si neobmedzovali vlastnú "slobodu". To isté robia aj tí skôr narodení, uzatvárajú sa medzi štyri múry, obklopia sa štvornohými "priateľmi". Netušia však, či mladí, či starí, že sa stali otrokmi vlastných zvierat, pretože ich musia vyviesť von na potrebu, vyvetrať ich, aby im nezakrneli nohy. Apeloval by som aj na tých, ktorí tak vehementne obhajujú slobodu zvierat. Nevadí im, že ľudia takto verejne týrajú zvieratá v malých priestoroch bytov, často zavretých niekoľko hodín medzi štyrmi múrmi?

Drahí čitatelia, chcel by som sa s Vami podeliť v tomto krátkom článku s mojou zvláštnou skúsenosťou, ktorú neviem, či ste v tínedžerskom období zažili aj Vy. Už dopredu sa teším, keď mi napíšete, či ste niečo podobné okúsili. Jedná sa o skalopevné náboženské sebaurčenie, ktoré ma privádzalo niekedy až do trápnych situácií, kedy som v rámci kúsku intolerancie nevedel pochopiť, ako môže mať niekto iný náboženský alebo filozofický názor (svetonázor), než aký mám ja.
-

Večná otázka žiakov a študentov, pracujúcich i prácu hľadajúcich, malých i veľkých, veriacich i neveriacich.

Chcel by som sa na túto otázku pozrieť priam scholastickým spôsobom. Tí z Vás, ktorí poznáte nejaké scholastické diela, viete, že ide o metódu precízneho a dômyselného „slovíčkarenia“, ktoré bolo pre stredovekú filozofiu (ale isteže nielen pre ňu) typické. Najprv si zadefinujme pojmy, rozlíšme si chcenie od chcenia sa a potom sa zamerajme na jedenástoro faktorov, ktoré spôsobujú lenivosť a nechcenie sa, pričom toto jedenástoro vzápätí doplním o komentár, ktorý sa bude snažiť pomôcť a vecne navrhovať, ako sa dá proti lenivosti bojovať.
-

Tak, toto cítim ako bolestivú tému pre katolícku Cirkev – mnohí neveriaci a ateisti totiž zastávajú takýto názor. Aj Dr. House sa v jednej svojej epizóde tak vyjadril, že Cirkev stavia na strachu z Božieho trestu za hriech, a tak ovláda svoje ovečky. Strach z Božieho trestu za porušenie hriechológie ako impozantný nástroj manipulácie s obrovskými masami. To je, myslím, bolestivá téma, lebo to tak niekedy naozaj vyzerá. Ale pozrime sa na túto problematiku bližšie, ako sa má vec naozaj. Hm.

Badám tu dve roviny strachu z Božieho trestu. Jedna rovina je tvorená vyhrážkou cirkevného predstaviteľa (kňaza, rehoľníka, rehoľníčky, katechétu), že ak bude „ovečka“ toto a ono robiť, alebo toto a ono nerobiť, tak ju Boh potrestá, alebo možno priam zatratí a skončí tak v pekle. Druhá rovina je úzkostnou konštrukciou samotnej „ovečky“, ktorá na základe vlastného svedomia očakáva všade Boží trest, bojí sa konať tento a tamten hriech a – keďže je prirodzene hriešna – žije neustále v blízkosti mučivého nebezpečenstva v podobe zatratenia. A samozrejme aj takáto úzkostná konštrukcia je vyprodukovaná takpovediac „kresťanskou výchovou“.
-