...Viera otvára „okno“ konajúcej prítomnosti Ducha a ukazuje nám, že tak ako šťastie, aj svätosť je vždy spojená s malými gestami. «A kto by vám dal piť čo len za pohár vody v mojom mene» – hovorí Ježiš, malé gesto – «nepríde o svoju odmenu» (porov. Mk 9,41). Sú to maličké gestá, ktorým sa učíme v rodine; rodinné gestá, ktoré sa strácajú v každodennej anonymnosti, ale ktoré robia každý deň iným. Sú to skutky matky, starej mamy, otca, starého otca, dieťaťa, bratov. Sú to gestá nežnosti, lásky a spolucítenia. Gestá ako teplé jedlo od toho, kto čaká s večerou, či skoré raňajky od toho, kto vie sprevádzať už od rána. Sú to rodinné skutky. Je to požehnanie pred spánkom a objatie po príchode domov po plnom pracovnom dni. Láska sa prejavuje v malých veciach, v pozornosti na každodenné detaily, ktorých výsledkom je to, že život má vždy chuť domova. Viera rastie, keď je žitá a formovaná láskou. Preto naše rodiny, naše domovy sú autentickými domácimi cirkvami. Sú vhodným miestom, kde sa viera stáva životom a život rastie vo viere.

...Pápež pokračoval vyrozprávaním skúsenosti, keď mu raz jedno dieťa položilo túto otázku: ‚Otče, čo robil Boh pred tým, než stvoril svet?‘ Deti vedia dávať ťažké otázky, s úsmevom dodal obrátiac sa na prítomných rodičov a pokračoval:

„Uisťujem vás, že mi dalo zabrať, aby som odpovedal. A povedal som mu to, čo teraz poviem vám: Pred stvorením sveta Boh miloval, pretože Boh je láska. Ale bola to taká láska, ktorú mal v sebe, láska medzi Otcom a Synom, v Duchu Svätom. Bola taká veľká, tak pretekajúca - neviem, či je to veľmi teologické, ale dá sa to pochopiť -, bola taká veľká, že nemohol byť egoistom, musel vyjsť zo seba, aby mal niekoho, koho by miloval mimo seba. A tak Boh stvoril svet. Tak Boh stvoril túto úžasnú nádheru, v ktorej žijeme; a ktorú preto, že sme trochu hlúpi, ničíme. Ale tá najkrajšia vec, ktorú urobil Boh - ako hovorí Biblia -, je rodina. On stvoril muža a ženu. Im všetko zveril. Odovzdal im svet: ‚Ploďte sa, množte sa a obrábajte zem, aby priniesla plody, pomôžte jej rozvíjať sa.‘ Všetku lásku, ktorú zrealizoval v tomto úžasnom stvorení, zveril rodine.“

Prinášame výber z fotografií z 2. ročníka Národného pochodu za život, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 20. septembra 2015 sa v Bratislave a na ktorom radosť zo života oslávilo viac než 70 tisíc ľudí. Pochod bol vyvrcholením päťdňového sprievodného programu, v rámci ktorého boli duchovným, umeleckým, intelektuálnym i praktickým spôsobom komunikované témy súvisiace s ochranou a naplnením života od počatia až po prirodzenú smrť.

Pochod bol radostným a dôstojným vyjadrením postoja mnohých ľudí dobrej vôle, ktorým nie je ľahostajný osud a ohrozenie ľudského života a ktorí majú odvahu i vôľu sa za tento život zasadzovať, chrániť ho a apelovať na legislatívu i klímu v spoločnosti v oblasti ochrany a podpory ľudského života.

..Svätý Otec hovoriac o skúsenostiach zo svojej predchádzajúcej diecézy spomenul, akou dôležitou chvíľou je pre rodinu večer, keď sa všetci vrátia domov, keď sú spolu, rozprávajú sa, chystajú večeru, robia úlohy. Povzbudil rodiny, že do týchto chvíľ, v ktorých nechýba únava po celom dni, chce vstúpiť Ježiš, aby pomohol „odhaliť Ducha žijúceho a pôsobiaceho v našich rodinách“. Pripomenul, že toto je prostredie, kde sa učíme bratstvu, solidarite, odpusteniu, zahadzovaniu masiek, učíme sa prijať a vážiť si život a učíme sa, „že každý potrebuje tých druhých, aby mohol napredovať“.

Pápež následne s vážnosťou konštatoval, že v mnohých kultúrach sa dnes vytrácajú, miznú tieto rodinné chvíle, pomaly má všetko tendenciu separovať sa, izolovať, je málo spoločných chvíľ, keď sme spolu, zjednotení v kruhu rodiny. A dodal: „Potom nevieme čakať, nevieme prosiť o dovolenie či poprosiť o odpustenie, ani povedať ďakujem, pretože dom je prázdny. Nie prázdny bez ľudí, ale prázdny na vzťahy, na ľudské kontakty, prázdny na stretnutia medzi rodičmi, deťmi, starými rodičmi, vnúčatami, bratmi.“

Chceme Slovensko…

…kde pomáhame bezbranným, chorým a núdznym. Naše zákony a spoločnosť sú spravodlivé, chránia a pomáhajú všetkým, vrátane nenarodených detí a ich mám. Chránia život a dôstojnosť každého človeka od počatia po prirodzenú smrť, podporujú, ochraňujú a vyzdvihujú rodinu založenú manželstvom muža a ženy, kde sa vytvárajú najlepšie podmienky pre prijatie, ochranu a výchovu detí. Slovensko, kde žijú ľudia, ktorí túžia mať deti, a mnohí sa rozhodli mať veľkú rodinu, Slovensko, kde pomáhame narodiť sa každému bábätku. V rodinách i v spoločnosti vládne vzájomná pomoc, nikto sa necíti opustený a zbytočný. Takéto Slovensko chceme, o takomto Slovensku snívame.

Snívate s nami tento sen aj Vy? Príďte 20. septembra 2015 do Bratislavy OSLAVOVAŤ život, povedať ÁNO ochrane ľudského života od počatia po prirodzenú smrť. Pridajte sa k desaťtisícom ľudí a známym osobnostiam verejného života.

ERKO – RADOSŤ PRE DETI
( Reportáž)

Deti majú radosť, keď môžu spoznávajú nové. Obzvlášť, keď sa pri tom aj zahrajú. My, starší, máme zodpovednosť, aby sme im odovzdali to najlepšie z nás. Deti sú našou „budúcnosťou“ Jednou z možností výchovy „našej budúcnosti“ je aj aktívna práca s deťmi v rámci činnosti občianskeho združenia eRko.

Pred týždňom bol v katolíckych kostoloch čítaný pastiersky list biskupov Slovenska k dnešnému referendu o ochrane rodiny. Som vďačný našim otcom biskupom za tento list, ktorý nielen podľa mojej mienky, ale aj z mnohých reakcií ľudí okolo mňa, bol naozaj dobrý a dotkol sa viacerých tém, ktoré sú skutočne dôležité.
Keďže v rozsahu pastierskeho listu nie je možné sa týmto témam venovať podrobne - sú na to iné fóra a možnosti, chcel by som týmto spôsobom i ja pridať svoju trošku o mlyna.