CIRKEV VERZUS VEDA
Príbeh o boji medzi vedou a náboženstvom je fabuláciou pôvodom z devätnásteho storočia. Mená fabulátorov sú známe, ako J. W. Draper alebo A. D. White.
Našli sa však aj ich pokračovatelia. Na konci tridsiatych rokov dvadsiateho storočia napísal Bertolt Brecht hru Život Galilea, ktorá bola v roku 1975 dokonca sfilmovaná. Brechtova hra pojednáva o zlomyseľnosti kňazov a čnostiach vedcov. Robí z Galilea sekulárneho svätca, mučeníka vedy.

V dôsledku šírenia jednostrannej verzie Galileovho prípadu sa rozmohlo presvedčenie, že Cirkev bránila pokroku vedeckého bádania.
Okrem Galilea sa zvyknú niekedy vyťahovať i mená ako Mikuláš Koperník alebo voľnomyšlienkár Giordano Bruno, člen dominikánskeho rádu.
Bruno bol upálený na hranici, ale nie za koperníkovské názory, ale za celý rad teologických heréz týkajúcich sa Najsvätejšej Trojice. S vedou tento prípad nemá v podstate nič spoločné. Až do Stalinových a Hitlerových čistiek v 20. storočí, bol rozhodnutím vlády popravený jediný skutočný vedec, ktorým bol veľký chemik Antione Lavoisier, oddaný katolík, ktorý počas Francúzskej revolúcie skončil pod jakobínskou gilotínou.

Na konci leta sa v Žiline opäť pripravuje konferencia zameraná na otázky vzniku života a vesmíru. Mala by sa uskutočniť, tak ako po minulé roky na Žilinskej univerzite. Prednášať budú viacerí odborníci a vedeckí pracovníci. Za fascinujúcim dizajnom, ktorý existuje v prírode a za prepracovaným nastavením množstva parametrov vo vesmíre sa im ako hodnovernejší javí kreacionistický pohľad, nie ten evolučný.

Mal som možnosť si prečítať blogový príspevok pána Eduarda Kladivu na Sme.Sk ohľadom udelenia čestného doktorátu Národnej výskumnej jadrovej univerzity (MIFI) Najsvätejšiemu patriarchovi Moskovskému a celého Ruska Kirillovi. Nechcem polemizovať s celkovým vyznením článku - to je na dlhšiu debatu o vede a viere, ale len poukázať na vyjadrenie, ktoré nedokážem stráviť.

Rád by som upozornil na blížiacu sa konferenciu pre záujemcov o problematiku evolúcie a kreacionizmu. Na konferencii bude mimo iných prítomný Prof. John Hartnett, Ph.D. (Austrália).
Viac informácií na tejto adrese.

Keďže veda v súčasnej dobe tvrdí, že vesmír mal čas vzniku a od toho času sa rozpína, potom je tu adekvátna otázka čo bolo príčinou vzniku tohto vesmíru. Kresťania by povedali, že tou príčinou je Boh. Ateista by sa ale oprávnene opýtal, čo je príčinou Boha. Kresťania by povedali, že Boh nemá príčinu, že Boh je večný. To však sú pre ateistu len nepodložené slová.

Moji rodičia na tento týždeň odcestovali niekam do prírody ku Žiline, čo je pre nich, Trnavčanov, celkom príjemná zmena. Týždeň som doma sám s bratom, pričom brat domov chodí vlastne iba prespávať, prípadne sa osprchovať. Takže vlastne gazdujem sám. Je to vskutku zaujímavá skúsenosť do života, pretože ma to učí samostatnosti, keďže mnohé veci, ktoré typicky robia za mňa rodičia (pranie, žehlenie, nakupovanie atď.), som musel na týždeň vziať do rúk ja sám. Stal som sa na týždeň pánom domu a dospelým v plnom zmysle slova. No... možno nie až tak v plnom zmysle, pretože mi rodičia nechali nejaké peniaze na gazdovanie, čiže som si ich nemusel ísť zarobiť poctivou prácou.

Uvedomil som si počas týchto „gazdovských“ dní, že celá moja intelektuálna práca musela (mierne povedané) ustúpiť, akonáhle som bol hladný. To znamenalo umyť riady, pripraviť nádoby, niečo upiecť (napr. pizzu) a potom to všetko po zjedení umyť a upratať. Čo ak by som doma nemal tú pizzu? Musel by som variť! Ale čo variť? Musel by som ísť nakupovať do potravín... A tak som si spomenul na Marxa a na jeho ZÁKLADŇU verzus NADSTAVBA. On hovoril, že základom spoločnosti je výroba – človek musí mať najprv uspokojené základné potreby, a potom možno budovať niečo naviac, napr. intelektuálne uvažovanie, nadstavbu.

Potvrdzuje moja týždňová skúsenosť, že mal Marx pravdu? A čo na to kresťanstvo?
-

Som fanúšik sci-fi seriálu Hviezdna brána, ktorý poznám už dlho, no až v súčasnosti som ho začal sledovať od jeho začiatku a pravidelne na televízii Nova ho aj sledujem (hoci teraz cez semester ho nie vždy stihnem). A tam sa stretávam s fiktívnymi mimozemskými civilizáciami, ktoré sú mnohokrát vyspelejšie než naša „Taura“ (teda Zem) a často túto vyspelosť zdôvodňujú tým, že ich civilizácia je staršia, alebo dokonca že „zrejme nemali temný stredovek“, takže sa ich veda mohla nerušene a rýchlo vyvíjať. To ma privádza k zamysleniu nad dejinami našej pozemskej techniky a miery technizácie našej civilizácie.

Prečo sa prudká technizácia začala až tak pomerne neskoro, teda v novoveku? Kde by sme boli, keby sa ľudia systematicky venovali experimentálnemu rozvoju vedy už v staroveku alebo v stredoveku? Pozrime sa na tieto otázky trošku bližšie. Hm.
-