Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu báseň. Poéziu nemám moc rada...priznávam. Za všetko môžu hodiny strávené nad básňami a stále sa opakujúca otázka vyučujúceho: Čo vo vás báseň vyvoláva? ... Po pravde - nikdy som pravdu nepovedala, keďže by znela dosť nekultúrne a volila som sväté mlčanie.

Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“ Anjel Pána /preto svoje, lebo mám to mierne pomotané resp. snažím sa na tom popracovať no vždy sa pomýlim../ uvedomila som si jednu vec...

Strach je veľký fenomén dnešnej doby. Strach z výšok, strach z uzavretých priestorov, strach z nepochopenia, z odmietnutia, strach z budúcnosti, a pri tomto strachu by som sa chcel pozastaviť. Mnohí ľudia mi pri pohľade na dnešnú dobu hovoria: Ako to len bude ďalej? Čo len bude s Cirkvou, ktorá musí čeliť čím ďalej tým viac rôznym útokom na rozličných frontoch? Zamýšľam sa nad týmito slovami... a upokojuje ma niečo hlboko vo mne.

Nejak takto podobne si mnohí ľudia aj v dnešnej tolerantnej a demokratickej spoločnosti s radosťou povedia. Majú na to právo. Je demokracia a v mnohých svojich názoroch majú úplnú pravdu.

Malá Terezka, ako Tereziu z Lisieux katolíci familiárne nazývajú,žila na konci 19. storočia.
Keď som kedysi dávno čítal prvýkrat jej životopis, vôbec ma nezaujal. Nedokázal som sa preniesť cez pre mňa trocha nasladlé a možno aj detinské vyjadrovanie. Nechápal som, prečo ju Cirkev vyhlásila za svätú a učiteľku Cirkvi.
Aby človek mohol pochopiť jej veľkosť, musí čítať akoby pomedzi riadky a odfiltrovať, čo nie je podstatné. Musí pochopiť, že vyjadrovanie ktoré mu možno vadí, je plodom doby v ktorej žila, či jej prirodzených psychyckých daností.
Francúzska Cirkev bola v tom čase pod vplyvom jansenizmu. Veľmi (až prehnane) sa vyzdvihovala božia spravodlivosť, hovorilo sa o božom súde, zatratení, pekle...o potrebe odčiniť svoje hriechy
Terezka už ako dieťa nemala na ružiach ustlané. Mama jej zomrela ešte ako malému dievčatku. Táto udalosť zanechala v jej živote hlbokú ranu, ktorá spôsobila, že v detstve bola precitlivelá a psychicky labilná. Istá slabosť ju sprevádzala celý život.

(Mk 12,38 -44)
Evanjelium ktoré by sme mohli pre dnešnú dobu nazvať evanjeliom o ekonomike, o ekonomike, ktorej ide predovšetkým o zisk. Zisk sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmami a výdajmi. V ,,Božej ekonomike“ ide tiež o zisk, nie finančný, či naturálny, ale o zisk získania nebeského života.

Milé čitateľky a čitatelia, 25. apríla 2005 si Svätý Otec na audiencii s úsmevom spomínal, že keď v utorok počet hlasov preňho pri jednotlivých hlasovaniach narastal, „s hlbokým presvedčením som Pánovi povedal: ,Nerob mi to!“ Ale On ho „zjavne nenačúval.“ V treťom hlasovaní toho dňa padlo rozhodnutie, a to veľmi výrazné. „Zahalil som si tvár,“ hovorí nemecký kardinál Meisner, „rumádzgal som od pohnutia. A nebol som jediný.“ Na otázku kardinála Sodana, či úrad prijíma, odpovedal vyvolený: “Poslušný Svätému Duchu, vravím na hlasovanie kardinálov: Áno.“