„Verím v Boha, modlím sa sama aj v kostole. Moja rodina a kolegovia v práci ma preto pokladajú za blázna. Neviem, či sa modlím preto, že som blázon, alebo som blázon preto, že sa modlím.

V lone Zeme je toľko zázrakov, ktoré túžia po tom, aby ich človek objavil,
no my ich nevidíme.
Náš život je plný zázrakov, ktoré chcú potešiť naše srdce,
no my ich nevidíme.

Vaše srdce bude hovoriť prostredníctvom vašich rúk,
ba tiež bude hovoriť vašimi očami. Ľudia by mali vidieť Boha vo vašich očiach, keď sa na nich pozeráte.

Keď sa nás naučia milovať naši najbližší a priatelia
skutočne takých, akí sme, teda aj so slabosťami i chybičkami,
ktoré máme, naučíme sa to aj my.

Nedávno som počul o dievčatku, ktorého sa na náboženstve opýtali: "Aký je Boh?"
A ono odpovedalo: "Boh je zamilovaný."
"Ako to myslíš?" opýtal sa katechéta.

Boh je dobrý. Aká veľká je Božia dobrota, o tom nám hovorí evanjelium, ktoré nazýva Ježiša priateľom mýtnikov a hriešnikov.

Pred záverečným požehnaním na konci svätej omše šepká biskup miništrantovi, ktorý má na starosti mitru:
„A teraz mitru. Nasaď mitru.“