„Každému z nás Pán dal strážneho anjela, je s nami od malička, až do našej staroby. Pán nám ho dal preto, aby nám v živote pomáhal. Každý má toho svojho.

„V tomto týždni nám prospeje myslieť na koniec. Ak by si ma Pán povolal dnes, čo by som urobil? Čo by som povedal? Aké zrno mu ukážem? Myšlienka na koniec nám pomáha ísť vpred.

Často nie sme so svojím životom spokojní. Zároveň však máme strach niečo meniť, skoncovať s dôverným a odvážiť sa k vnútornému a vonkajšiemu prevratu.

Nebo znamená svetlo. Dante rozpráva o svetle ľudského rozumu. V tomto svetle vidíme len očami. Tam hore budeme poznávať bezprostredne, svojím duchom.

„Žiť v nádeji znamená kráčať, áno, smerom k odmene, smerom k blaženosti, ktorú nemáme tu, ale budeme ju mať tam... Je to cnosť náročná na pochopenie. Je to cnosť pokorná, veľmi pokorná.

„V každom chorom dieťati, v každom slabom starčekovi, v každom zúfalom migrantovi, v každom krehkom a ohrozovanom živote je Kristus, ktorý nás hľadá (porov.

Dospelí by mali prekonať pokušenie podceňovať schopnosti mladých a súdiť ich negatívne.