„Nebojte sa!“

Musíme si pripomínať staré veci, ktoré boli dobré. Pouvažujme o ceste nášho Pána na Veľkonočnú nedeľu popoludní. Bola to cesta s dvoma učeníkmi do Emauz, mesta vzdialeného asi 11 km.

Veľký piatok

Pane Ježišu Kriste, na Veľký piatok slávime tvoje utrpenie a smrť na kríži.
Ako môžeme oslavovať tvoje utrpenie?
Na kríži vidíme toho, ktorý zvíťazil nad smrťou.

„Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko..., zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa...“(Jn 13, 3-4). Tak sa začína Jánova správa o poslednej večeri Pána.

"Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56)
Ten, kto ostáva v tebe, "prináša veľa ovocia." Ovocia, podľa ktorého má byť tvoj učeník, ten, čo ostáva v tebe, rozpoznateľný. Prinášať ovocie sebaobetujúcej lásky žiada veľa námahy. Preto je tak dôležité vzájomné prebývanie - "ostáva vo mne a ja v ňom" - ty vo mne a ja v tebe.

Nádej znamená čakať. My kresťania sme ľudia, ktorí očakávame od Pána niečo krásne a výnimočné. A musíme čakať s veľkou dôverou. Žalmista hovorí: „Pane, ty si moje útočište. Ty si moje svetlo, nebojím sa. Pane, som pri Tebe. Ty si moja útecha, Pane. Keď si pri mne, nebudem sa báť naveky.“ - To je nádej!

Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.