Dopraj si prepych modlitby je ďalšou úspešnou publikáciou z produkcie amerického pastora Billa Hybelsa, ktorú slovenským čitateľom prináša vydavateľstvo Kumran. Do centra pozornosti čitateľov je tentokrát postavená modlitba ako základný nástroj budovania duchovného rozmeru človeka – jeho vzťahu k posvätnu, k Bohu.

Dedina bola vždy charakteristická svojimi zvukmi,
a svojim tichom.
Ale ani jedno, ani druhé,
už nie je to, čo bývalo.
Kikiríkanie kohútov,

Príbeh sadrového baránka je tak trochu smutný.

Ak si naň spomenieme,
vyberieme ho raz do roka zo škatule,
aby nám na pár dní skrášľoval byt.

V období veľkonočných sviatkov si vypočujeme a prečítame toľko úvah, že ma nenapadlo nič iné, ako pridať ďalšiu. Heretickú.

Pred nejakou dobou som zachytil zaujímavý „konflikt“ medzi dvomi mužmi, ktorých si veľmi vážim a cením si ich názory – Antonom Srholcom a Vladimírom Palkom. Jeden z nich – kňaz – sa vyjadril, že Cirkev je poslednou baštou totality. Vladimír Palko tvrdí, že Srholec sa míli. Ja si myslím, že pravda je uprostred a zároveň v inej rovine, ako totalita s demokraciou.

"Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56)
Ten, kto ostáva v tebe, "prináša veľa ovocia." Ovocia, podľa ktorého má byť tvoj učeník, ten, čo ostáva v tebe, rozpoznateľný. Prinášať ovocie sebaobetujúcej lásky žiada veľa námahy. Preto je tak dôležité vzájomné prebývanie - "ostáva vo mne a ja v ňom" - ty vo mne a ja v tebe.

Koľko druhov pozdravov k Veľkej noci existuje?
Určite nespočetné množstvo.
Jeden z nich mi prišiel do mailovej pošty.