Sv.Otec na slávnosť Božieho tela: Eucharistia je pamiatka Božej lásky
...„Pamätaj.“ - Pamäť je dôležitá, pretože nám umožňuje zostávať v láske, pamätať si, to znamená niesť v srdci, nezabudnúť, kto nás miluje a kto nás pozýva k láske. A predsa sa táto jedinečná príležitosť, ktorú nám Pán dal, v súčasnosti skôr oslabuje. Vo chvate, do ktorého sme ponorení sa mnohé osoby a mnohé skutočnosti akoby len mihnú povedľa nás. Rýchlo obraciame list, bažiac vždy po niečom novom, ale sme chudobní na spomienky.
Takto zahadzujúc spomienky a žijúc okamžikom riskujeme, že zostaneme na povrchu, v prúde udalostí ktoré sa dejú, bez toho, aby sme išli do hĺbky, bez tej hĺbky, ktorá nám pripomína, kto sme a kam ideme. Vonkajší život sa takto stáva rozkúskovaným a vnútorný život ustrnutým.
Pápež František: Kniha Tobiáš učí, ako v kríze nepodľahnúť zúfalstvu
...„Všetci sme prežili drsné, ťažké chvíle, nie až v takej sile ako oni, ale vieme, čo človek cíti v tmavých momentoch, vo chvíľach bolestí, v ťažkých chvíľach, poznáme to. Nuž ona, Sára, uvažuje: ‚Ak sa obesím, spôsobím bolesť mojim rodičom’, a tak sa spamätá a modlí sa. A Tobi si hovorí: ‚Veď toto je môj život, idem ďalej’ a modlí sa znova a znova. Toto je postoj, ktorý nás zachráni v ťažkých chvíľach: modlitba. Trpezlivosť, pretože obaja sú trpezliví vo svojej bolesti. A nádej, že Boh nás vypočuje a dá nám prekonať tieto ťažké chvíle. Vo chvíľach smútku, malého alebo veľkého, v tmavých chvíľach: modlitba, trpezlivosť a nádej. Nezabudnite na to.“
Z rannej homílie pápeža
Nestačí robiť skutky milosrdenstva, treba s druhými prežívať bolesť
„To znamená trpieť s tým, kto trpí. Skutok milosrdenstva neznamená urobiť niečo, aby sme mali dobrý pocit na duši: skutok dobra, aby som sa cítil lepšie, spadne mi tak kameň zo srdca... To nie! Znamená to tiež zažívať bolesť druhých. Podeliť sa a mať súcit idú ruka v ruke. Je milosrdný ten, kto sa vie podeliť a tiež prežívať problémy druhých. A tu je otázka: viem sa podeliť? Som štedrý? Som nezištný? Keď vidím človeka, ktorý trpí, ktorý je v ťažkostiach, trpím tiež? Viem sa vcítiť do situácie druhých? Do situácie utrpenia?“
Z rannej homílie pápeža Františka: Sme vnímaví na podnety Ducha Svätého?
„Som schopný počúvať ho? Som schopný prosiť ho o inšpiráciu prv než urobím nejaké rozhodnutie, prv než sa k niečomu vyslovím alebo niečo podniknem? Alebo je moje srdce nerušené, bez emócií, je to srdce nehybné? Nuž, keby sme niektorým srdciam urobili duchovný elektrokardiogram, výsledkom by bola rovná čiara, bez emócií. Aj v evanjeliách sú takí, spomeňme si na zákonníkov: verili v Boha, poznali všetky prikázania, ale srdce mali zatvorené, nenechali sa znepokojovať.“
Svätý Otec v Janove ponúkol svoje rady kňazom a zasväteným
V prvej otázke sa kňaz don Andrea opýtal pápeža na kritériá pre intenzívny duchovný život v službe kňaza v súčasnom modernom svete. Svätý Otec v odpovedi zdôraznil nevyhnutnosť brať si príklad z Ježiša. Ježiš je stále na ceste, medzi ľuďmi, blízko k ich problémom. Len večer sa vzďaľuje, aby sa modlil k Otcovi. Takto je opisovaný v Evanjeliu. Byť s ľuďmi, byť s Otcom - to je to, čo učí Ježiš, zdôraznil pápež František: „všetko sa žije podľa tohto kľúča stretnutia“:
„Vy, kňazi, musíte sami seba preverovať v tomto: Som človekom stretnutia? Som človekom adorácie? Som človekom na ceste? Som človekom ucha, ktorý počúva? Alebo keď mi začnú rozprávať o veciach, reagujem? (...) Nechám sa unaviť od ľudí? Toto bol Ježiš... Nie sú na to iné vzorce. Ježiš mal jasné vedomie, že jeho život je pre druhých: pre Otca a pre ľudí, nie pre seba samého. Rozdával sa, dával sa ľuďom, dával sa Otcovi v modlitbe. A svoj život žil v znamení misie: som poslaný Otcom, aby som povedal tieto veci.“
Svätý Otec František: Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať
...Láska k Bohu a k blížnemu je tým najväčším prikázaním Evanjelia. Pán nás dnes volá, aby sme veľkodušne odpovedali na evanjeliové povolanie k láske, dajúc Boha do stredu nášho života a venujúc sa službe bratom, zvlášť tým, čo sú najviac odkázaní na podporu a útechu.
Ak jestvuje postoj, ktorý nie je nikdy ľahký, nikdy nie je samozrejmý ani pre kresťanskú komunitu, potom je to práve toto vedieť sa milovať, mať sa radi podľa Pánovho príkladu a s jeho milosťou. Neraz nezhody, nadradenosť, závidenie si, rozdelenia, zanechávajú stopu aj na krásnej tvári Cirkvi.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 20
- 21
- 22
- 23
- 24
- 25
- 26
- 27
- 28
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy