Ak otváram svoje srdce druhému len preto, aby som bol obdarený, vyjdem naprázdno.

Všemohúci a milosrdný Bože,
nerozumiem, prečo si mi nadelil toľko trápenia.
Vždy som sa predsa usiloval plniť tvoje prikázania,
modliť sa a žiť z ducha Krista.

Pozývam.
A dávam vám týždeň na premyslenie, či sa pridáte v modlitbe k našej novobanskej komunite sestier.

14. septembra máme v kaplnke v pastorku/kláštore odpust, hody, slávnosť patrocínia... Od 5. septembra, čo je presne o týždeň, sa budeme modliť deviatnik. Pre nás i pre vás som ho posledných pár dní vyrábala a snažila som sa o niečo originálne. Dúfam, že vyšlo.

Budem pamätať aj na vás, čo sa pridáte, nech nás všetkých priblíži a pritúli ku krížu. A najmä ku Kristovi, ktorý tam čaká.

Kam utečie človek, keď chce utiecť Božiemu pohľadu? Zmäteno pobehuje a márne hľadá úkryt...

Venované všetkým, ktorým som povedala, že raz do týždňa niečo napíšem... A nenapísala som.

Nazvať tento blog "Veniec miesto popola" nie je presné. Ashes to Beauty – je lepšie. Súčasne je to pieseň, ktorá ma nesie už týždeň. Namiesto popola niečo krásne... Skôr ako vás pustím ďalej, precvičím si na vás to, čo budem mať v najbližších 10 mesiacoch skoro na dennom poriadku: Dám vám domácu úlohu. Skúste si prečítať pár riadkov z proroka Izaiáša (Iz 61, 1-3).

Každý z nás potrebuje „povzbudzujúcu psychoterapiu“ priateľstva.
Každý z nás sme zhlukom tajomných potrieb a impulzov, ktoré musia byť vyjadrené.

Najťažší kríž, aký je nám daný,
sme vždy my sami.