Jedna legenda hovorí o sedliakovi, ktorý obviňoval Boha, že zle riadi počasie.

Kráčal som s Bohom ako dôverné dieťa a On ma držal za ruku. Prešli sme cestami, ktoré som doposiaľ nepoznal.

Načo sú ti tvoje oči -
keď otvoriť ich stále nechceš?
Načo je ti tvoje srdce -
keď ním počuť nechceš?

Iste si už počul historku o pútnikovi, ktorý putoval pozdĺž rieky, až prišiel k trom kamenárom. Všetci otesávali veľké neforemné kamene do pravidelných kvádrov.
„Čo robíš?“ opýtal sa prvého.

Šťastní ľudia,
ktorí nosia vo vrecku zlatý kľúčik – kresťanskú vieru.
Kľúčik, ktorý nám otvára dvere do celkom nového nepoznaného sveta,

Štatút pokory je veľmi zvláštny:

Príbehy o ľuďoch s dobrým srdcom si ľudia azda vždy radi rozprávali. Srdce sa v týchto príbehoch stalo symbolom lásky, ale aj odvahy, zápalu, citu. Jeden z takýchto príbehov zachytil aj Maxim Gorkij vo svojich poviedkach.