Z nedeľnej katechézy Svätého Otca: Duch Svätý nám prebúdza pamäť
...My nie sme sami: Ježiš je blízko nás, medzi nami, v nás! Jeho nová prítomnosť v dejinách sa uskutočňuje prostredníctvom Ducha Svätého, skrze ktorého je možné nadviazať živý vzťah s ním, Ukrižovaným a Vzkrieseným. Duch, vliaty do nás vo sviatostiach krstu a birmovania, pôsobí v našom živote. Vedie nás pri tom, ako premýšľame, konáme, rozlišujeme čo je dobré a čo zlé. Pomáha nám praktizovať Ježišovu dobročinnú lásku, jeho darovanie sa druhým, zvlášť tým, čo sú vo väčšej núdzi.
Z homílie pápeža Františka mladým: Staňte sa šampiónmi lásky
Drahí chlapci a dievčatá, akú veľkú zodpovednosť nám dnes zveruje Pán! Hovorí nám, že ľudia spoznajú Ježišových učeníkov podľa toho, ako sa medzi sebou milujú. Láska, inak povedané, je občiansky preukaz kresťana, je jediným platným „dokumentom“, aby nás spoznali ako Ježišových učeníkov. Jediným platným dokumentom. Ak tento dokument vyprší a stále sa neobnovuje, nie sme viac Učiteľovými svedkami. Preto sa vás pýtam: chcete prijať Ježišovo pozvanie byť jeho učeníkmi? Chcete byť jeho vernými priateľmi? Skutočný Ježišov priateľ sa zásadne odlišuje vďaka konkrétnej láske, nie láske v oblakoch, nie, konkrétnej láske, ktorá žiari v jeho živote. Láska je vždy konkrétna. Kto nie je konkrétny a hovorí o láske, robí len telenovelu. Chcete žiť túto lásku, ktorú nám dáva? Chcete, či nechcete? Skúsme teda vstúpiť do jeho školy, ktorá je školou života, aby sme sa naučili milovať. A toto je práca na každý jeden deň: naučiť sa milovať.
Pápež František pred poludňajšou modlitbou: Načúvať hlasu Dobrého Pastiera
...A tak obraz pastiera a oviec ukazuje na úzky vzťah, aký chce Ježiš nadviazať s každým z nás. On je náš vodca, náš učiteľ, náš priateľ, náš vzor, ale predovšetkým náš Spasiteľ. Nasledujúca veta v tomto evanjeliovom úryvku totiž hovorí: «Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky» (v. 28). Kto môže takto hovoriť? Jedine Ježiš, pretože Ježišova „ruka“ je zjednotená s „rukou“ Otca, a Otec je «väčší od všetkých» (v. 29).
Tieto slová nám podávajú zmysel absolútneho bezpečia a nesmiernej nehy. Náš život je plne bezpečný v Ježišových a v Otcových rukách, ktoré sú jedným a tým istým: jedinou láskou, jediným milosrdenstvom, zjavenými raz a navždy v obete kríža. Aby spasil zablúdené ovce, ktorými sme my všetci, Pastier sa stal baránkom a nechal sa obetovať, aby vzal na seba a odstránil hriech sveta. Takto nám daroval život, a to život v hojnosti (porov. Jn 10,10)! Toto tajomstvo sa obnovuje, v poníženosti, ktorá neustále prekvapuje, na eucharistickom stole. Tam sa ovce zhromažďujú, aby sa sýtili, a tam sa vytvára jednota medzi nimi a s Dobrým Pastierom.
Z katechézy pápeža Františka: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu
...Raz som počul jedno pekné príslovie: „Nieto svätca bez minulosti, ani hriešnika bez budúcnosti”. Toto je to, čo robí Ježiš. Nieto svätca bez minulosti, ani hriešnika bez budúcnosti. Stačí, ak na jeho pozvanie odpovedia so srdcom pokorným a úprimným. Cirkev nie je spoločenstvom dokonalých, ale spoločenstvom učeníkov na ceste, ktorí nasledujú Pána, pretože uznávajú, že sú hriešnici a potrebujú jeho odpustenie. Život kresťana je preto školou pokory, ktorá nás otvára voči milosti.
Takýto spôsob správania však nie je vlastný tomu, kto sám seba považuje za „spravodlivého“ a nazdáva sa, že je lepší od druhých. Pýcha a povýšenosť nedovoľujú uznať si, že potrebujeme záchranu; dokonca bránia vidieť milosrdnú tvár Boha a konať milosrdne. Sú múrom: pýcha a povýšenosť sú múrom, ktorý bráni vzťahu s Bohom. A predsa, Ježišovou misiou je práve vyhľadávať každého z nás, aby uzdravoval naše rany a povolával nás nasledovať ho s láskou. Vyjadruje to jasne: «Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí» (Mt 9,12).
Amoris laetitia: „Manželstvo je nevyhnutne kombináciou radostí a zápasov“
„V manželstve je potrebné starostlivo udržiavať radosť z lásky. Keď je hľadanie pôžitku obsedantné, uzatvára nás do jednej oblasti a bráni nám nachádzať iné typy uspokojenia. Radosť naproti tomu rozširuje schopnosť vychutnávať a umožňuje nachádzať naplnenie v rozličných skutočnostiach, a to aj v tých fázach života, keď pôžitok pohasne. Z tohto dôvodu sv. Tomáš hovoril, že slovo ,,radosť” sa vzťahuje na rozšírenie srdca (porov. Summa Theologiae I-II, q. 31, a. 3, ad 3). Manželskú radosť možno zakusovať dokonca aj uprostred bolesti. Toto znamená akceptovať, že manželstvo je nevyhnutne kombináciou radostí a zápasov, napätí a oddychu, bolesti a úľavy, uspokojení a túžob, ťažôb a potešení, stále na ceste priateľstva, ktoré poháňa manželov starať sa jeden o druhého: «poskytovaním si vzájomnej pomoci a služby» (Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 48).“ (AL 126)
Z katechézy Svätého Otca Františka „Evanjelium milosrdenstva“
...Ale koľkokrát počujeme: „Veď toto je hriešnik, tento porobil to a ono...“ - A súdime iných. A ty? Každý z nás by si mal položiť otázku: „Áno, je to hriešnik. A ja?“ Všetci sme hriešnikmi, avšak všetkým nám bolo odpustené: všetci máme možnosť prijať toto odpustenie, ktoré je milosrdenstvom Boha. Nesmieme sa teda báť uznať sa za hriešnikov, vyznať, že sme hriešnikmi, lebo každý hriech Syn priniesol na kríž. A keď sa z toho s ľútosťou spovedáme v dôvere v neho, máme istotu, že je nám odpustené. Sviatosť zmierenia sprítomňuje pre každého silu odpustenia, ktorá vyviera z Kríža a obnovuje v našom živote milosť milosrdenstva, ktorú nám Ježiš zadovážil! Nemáme sa strachovať o naše úbohosti: nesmieme sa báť našich úbohostí. Každý má tie vlastné. Sila lásky Ukrižovaného nepozná prekážky a nikdy sa nevyčerpá. A toto milosrdenstvo maže naše úbohosti.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 38
- 39
- 40
- 41
- 42
- 43
- 44
- 45
- 46
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
články a blogy